Keď mramor nahradia vyhodené zbytočnosti

Hokerlík starej mamy, stolička z jedálne, ergonomické kreslo na kolieskach, fotelka z obývačky a na vrchu zlatým čalúnením potiahnuté kreslo a la podnikateľský barok.

16.02.2019 16:00

Pitoreskná veža sa odráža v zrkadle, ktoré tvorí jej základ. Zo štyroch kancelárskych kresiel vyrastá konštrukcia z lešenárskych rúrok, na ktorej sa vznášajú ďalšie stoličky. Vertikal II. Marka Kvetána a Súhvezdia Petry Scerankovej si okamžite uzurpujú pozornosť divákov, ktorí vstúpia na výstavu Objektívne, ktorá zaplnila bratislavskú Kunsthalle.

„Nie je jedno, kde stolička stojí. Je rozdiel, či v newyorskom Múzeu moderného umenia, alebo v kuchyni starej mamy,“ hovorí kurátor Vladimír Beskid. „Výstava je venovaná médiu zvanému objekt. Nie sú to ani sochy, ani plastiky, skôr asambláže alebo koláže veľmi jednoduchých, obyčajných materiálov, odložených vecí alebo kúpených zo starožitností či nájdených na povale starých rodičov. Je to istá parketa objektového umenia,“ pokračuje.

Výstavou s podtitulom Krátka správa o stretnutí objektov sa zameral na tvorbu generácie slovenských a českých umelcov, ktorí nastúpili na výtvarnú scénu po zmene režimu. A v súčasnosti fungujú aj v širšom stredoeurópskom kontexte. „Čo meno, to pojem,“ zdôrazňuje. Do komorného výberu sa dostali Roman Ondák, Viktor Frešo, Denisa Lehocká, Pavla Sceranková, Krištof Kintera, Jiří Černický, Dominik Lang, Marek Kvetán a Tomáš Vaněk.

Od harabúrd k politike

„Nechcel som z neho urobiť umelecké dielo,“ vyhlásil Marcel Duchamp, keď pred viac ako sto rokmi vytvoril Koleso od bicykla. Na barovú stoličku pripevnil vidlicou bicyklové koleso. Po roku nasledoval Sušiak na fľaše, no najväčšie haló vyvolal v roku 1917 Fontánou, čo bol obyčajný porcelánový pisoár. Pre svoje objekty vymyslel názov ready-made. Netrvalo dlho a inštalácie z nájdených objektov sa na scéne výtvarného umenia pevne usadili. A ďalšiemu žánru sa darí cez desaťročia.

„Prvotné bolo provokatívne gesto, ale objekt s konceptom šesťdesiatych rokov otvoril inú definíciu umenia. Dôležité je nielen samotné remeslo a materiálnosť, ale hlavne idea, postoj k svetu a, samozrejme, aj istý kontext. To sú posuny, ktoré otvárajú nové možnosti. Nehovorím, že toto médium je hlavný prúd, len jedna jeho parketa,“ vysvetľuje kurátor.

Krištof Kintera: Raj dnes Foto: Ivan Majerský
Krištof Kintera: Raj dnes Krištof Kintera: Raj dnes

Zvlnený koberec a doň zapichnuté stvrdnuté ponožky. V dvoch vreciach cementu ostali čierne poltopánky majiteľa. Vtipná pyramída z vankúšov. Bezváhový stav, Ja čakajúci v inej miestnosti a iné objekty z cyklu Malé skulptúry, ktorým nechýba riadna dávka humoru, predstavujú tvorbu hviezdy českej scény Krištofa Kinteru. Jeho výstavu Nervous Trees v pražskej Galérii Rudolfinum videlo pred jeden a pol rokom rekordných takmer dvestotisíc návštevníkov. A pre mimoriadny záujem ju museli o mesiac predĺžiť.

Na dávno vyhodenom stolíku stojí staromódny rádioprijímač, z ktorého sa linú rozhlasové relácie zo šesťdesiatych rokov. Pohyb jeho zvuk preruší podobne ako komunistické rušičky a náhle počuť správy zo Slobodnej Európy či Hlasu Ameriky. No nielen dielo Jiřího Černického s názvom Anachronické rádio nadobúda až politický presah. „Ďalšia je napríklad inštalácia Mareka Kvetána s farbami maďarskej a slovenskej trikolóry. A najsilnejšia vec je možno tá najmenšia – Autonómne farby Romana Ondáka. Pokrčené medené plechy národných farieb všetkých separatistických autonómnych oblastí v Európe, od Baskicka a Katalánska až po Podnestersko a Donbas,“ spomína Vladimír Beskid.

Jiří Černický: Slum house Foto: Ivan Majerský
Jiří Černický: Slum house Jiří Černický: Slum house

Nechcelo byť umením. Stalo sa

Keď spočiatku Duchamp tvrdil, že nerobí umelecké dielo, netušil, ako veľmi sa mýli. Mramor, kameň, železo a bronz vymenili mnohí umelci za staré nepotrebné predmety, ktoré dávno doslúžili, a začali z nich formovať diela s umeleckými ambíciami. Je dnes ready-made umením? „Myslím, že určite,“ prízvukuje kurátor výstavy.

Dominik Lang: Ťažkosti hráča šachu Foto: Ivan Majerský
Dominik Lang: Ťažkosti hráča šachu Dominik Lang: Ťažkosti hráča šachu

Umenie objektu je jedna z polôh vyrušenia diváka. Aj práca s galerijným priestorom, pretože nie všetko, čo je vystavené na podstavci z mramoru a bronzu, je umenie. Môže to však byť úplne iný spôsob myslenia. Dôležité je výstavou upozorniť na tú inú polohu, ktorá nie je klasická, ale netradičná a tiež zaujímavá," dodáva Vladimír Beskid.

Krištof Kintera: Raj dnes Foto: Ivan Majerský
Pavla Sceranková: Súhvezdia Krištof Kintera: Raj dnes

Výstava Objektívne: krátka správa o stretnutí objektov sleduje, kam sa po tých viac ako sto rokoch dostalo umenie objektu na slovenskej a českej scéne. V bratislavskej Kunsthalle bude do 24. februára.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Kunsthalle Bratislava #Vladimír Beskid #Dominik Lang