Veď on sa púšťal do vynálezov, o akých vtedy svet nechyroval – lietadlá, ponorky, skafandre, tanky, architektonické riešenia. Dokonca vraj navrhol aj vŕtačku! Samozrejme, popritom maľoval, ale tiež nadpriemerne, s technologickými novinkami, s filozofickou hĺbkou. Celý svet sa zhoduje, že bol génius. Prekvapujúci, výkonný a inšpiratívny. Zapôsobil aj na mnohých našich umelcov. Marek Ormandík porozprával o svojom vzťahu k Leonardovi.
Ako ste sa po prvý raz stretli s dielom Leonarda da Vinci a čím vás upútalo?
Mal som asi 11 rokov, keď mi mama kúpila zvláštnu knihu o Leonardovi. Napísal ju Bruno Nardini. Bola veľká, plnofarebná (písal sa rok 1980), ale zvláštna bola tým, že ilustráciami boli zábery zo životopisného filmu o tomto géniovi. Dovtedy som nič podobné nevidel. Vlastne ani ten samotný film som nevidel, ale hneď som bol z neho aj z knihy nadšený. Táto kniha sa čítala sama. Namiesto vyblednutých reprodukcií a umenovedného textu v nej boli komponované filmárske zábery a poriadne vyfarbený príbeh. Z maliara sa tak stala superstar! Nedalo sa uniknúť jeho vyžarujúcej osobnosti. Leonardo bol krásny, talentovaný, silný, inteligentný. Takmer dokonalý. To sú však aj najlepšie predpoklady na to, aby som začal držať palce Michelangelovi.
Aké miesto má Leonardo v dnešnom svete? Myslíte, že ho ľudia poznajú a chápu?
Práve pre súčasnosť je da Vinci enormne zaujímavý. Jeho svetom bolo prelínanie sa nových technológií a klasických umeleckých disciplín, ich vzájomné ovplyvňovanie až splynutie. O tom pred 500 rokmi sníval, to skúmal, testoval. Často úspešne a – občas aj nie. My však jeho fantázie práve žijeme. Teraz by bola ideálna doba pre tohto úžasného tvorcu. Pokojne si viem predstaviť Leonarda dumajúceho nad lietajúcim autom. Ale aj Michelangelo by sa k nám hodil.
Bude svet aj v budúcnosti potrebovať Leonardov odkaz? Bude sa o jeho diela ľudstvo zaujímať aj naďalej, alebo dohasnú v záplave nových hviezd a informácií?
Leonardo sa, samozrejme, už z našej histórie nedá vymazať a ani len, myslím si, odsunúť do pozadia. Jeho diela sa stali symbolmi umenia. Nielen výtvarného. Vlastne sú to symboly našej európskej kultúry. Giocondu proste musia denne vidieť stovky japonských turistov. A pravdaže si s ňou urobiť rozmazanú fotku. Je to dôkaz, že boli v Európe. Posledná večera, Dáma s hranostajom, Madona v skalách, ale aj kresby kánonu mužských proporcií, embrya či lietajúceho stroja to sú diela, ktoré tu sú a budú navždy. Sú nesmierne často citované a ľudia ich už poznajú najmä „z druhej ruky“ zo suvenírov, televíznych seriálov, z úplne odťažitých produktov. Leonardo je fenomén a ani v budúcnosti nikto, čo len trochu kultúrny, jeho odkazu neunikne. Ja sám mám najradšej Leonardove nádherné skice v zápisníkoch. Mám pri nich pocit, ako by som da Vinciho potajomky pozoroval pri vymýšľaní geniálnych nápadov. O to viac ma teší, že práve vystavujem v Mona Lise – olomouckej galérii. Apropo, aj Michelangelove kresby sú krásne…