Chlapíci v pracovnom oblečení sa skláňajú nad menšími či väčšími kusmi kovového odpadu a kotúčmi drôtov. Aby neporušovali protipandemické opatrenia, sú ďalej od seba, v rukách majú kladivá, zváračky, kliešte.
Umelci sa pri výbere motívov pre svoje diela nechali viesť regiónom, v ktorom sochy vznikajú. Koleso ako symbol cesty dominuje v diele sochára Stanislava Mikovčáka. Vedľa kopy kovového odpadu, ktorý vo svojich prácach rád recykluje, má pripravenú improvizovanú kováčsku dielňu. Pomocou nej vdýchne život chladnému kovu. Tvorí stroj času, v ktorom nechýbajú kolesá. „V Holíči sa križovali rôzne významné cesty a koleso je zároveň symbolom cesty,“ hovorí Mikovčák.
V kovošrote našiel materiál pre svoje dielo sochár Ondrej Zimka, ktorý si hovorí Ondrej 4. Syn známeho maliara a herečky Milky Zimkovej námet pre svoje dielo objavil v bohatej histórii Holíča. „Najviac ma oslovili megalitické stavby, ktoré boli zničené príchodom kresťanstva a ešte viac zničené budovaním sídliska. Podľa dostupných informácií to miesto bolo zasvätené Perúnovi, najvyššiemu bohovi Slovanov,“ vraví Ondrej 4. Kovová socha, ktorú tvorí, bude znázorňovať príchod staroslovanského boha hromu a blesku naspäť na Zem.
Sympóziá v areáli zámku, kam kedysi chodievala Mária Terézia, už majú tradíciu a sú súčasťou medzinárodného projektu Visio. Tento rok sa za slovenskú stranu zúčastnili aj Jaro Gaňa a Peter Repka. Rakúsko reprezentujú Franz Seitl, Robert Petchinka a Gerald Nigl.