Bohdan Smieška: Kultúra potrebuje v prvom rade rozvoj odolnosti

Platforma KU.BA - Kultúrna Bratislava zaslala tento týždeň ministerstvu kultúry výzvu, v ktorej apeluje na potrebu investícií do sektora nezriaďovanej kultúry tak v Pláne obnovy, ako aj v ďalších nástrojoch EÚ. O stave kultúrnej politiky na Slovensku a Pláne obnovy sme sa rozprávali so zakladateľom KU.BA Bohdanom Smieškom.

, 12.03.2021 06:00
debata
Bohdan Smieška založil platformu KU.BA-Kultúrna... Foto: Archív Bohdan Smieška
BS photo Bohdan Smieška založil platformu KU.BA-Kultúrna Bratislava, ktorá zaslala výzvu ministerstvu kultúry k Plánu obnovy EÚ.

Čo je životne dôležité na zachovanie a zlepšenie situácie v nezávislej kultúre?

Kríza má dosah na všetky sektory a celú spoločnosť, z môjho pohľadu sú najdôležitejšie aspekty posilňovania odolnosti aktérov pôsobiacich v nezriaďovanej, nekomerčnej kultúre. Potvrdilo sa, čo zdôrazňujeme už dlhý čas, že im chýbajú zdroje na komplexný inštitucionálny rozvoj. V praxi sú nútení potácať sa od projektu k projektu, bez možnosti rozvíjať nevyhnutné ľudské a technické kapacity svojich organizácií. Nevyhnutnou potrebou pre ďalší rozvoj scény a tým aj kultúrneho prostredia je možnosť rozvíjať sa ako profesionálny aktér s udržateľnou charakteristikou svojej činnosti. Normálnou by mala byť možnosť zamestnávať a adekvátne platiť ľudí, vytvárať a uskutočňovať plány svojho umeleckého a organizačného rozvoja a tým aj udržateľnosti. Prítomnosť nám však ukazuje, že mnohí profesionálni etablovaní aktéri – aj napriek kvalitám podčiarknutým rokmi až desaťročiami vlastnej existencie – stoja dnes pred hrozbou náhleho ukončenia vlastnej činnosti. Spoločnosť by mala dbať o rozvoj odolnosti kultúrnych inštitúcií, ktoré, hoci nie sú zriaďované štátom, krajom ani mestom, sú nenahraditeľnou súčasťou slovenskej kultúrnej mapy. Mali by preto dostať príležitosť nielen prežiť, ale sa aj rozvíjať.

Čo na Slovensku v národnej kultúrnej politike funguje?

Slovensko pred niekoľkými rokmi vykročilo správnym smerom založením Audiovizuálneho fondu a neskôr Fondu na podporu umenia (FPU). Pri ich fungovaní sa uplatňuje systém takzvanej predĺženej ruky, ktorý vylúčil politické zásahy tým, že rozhodovanie o podpore bolo zverené nezávislým odborníčkam a odborníkom bez nutnosti následnej politickej verifikácie. Tieto verejnoprávne fondy fungujú na slovenské pomery výnimočne dobre. Problémom však je, že podpora z týchto nástrojov stále nie je dostatočná pre mnohých aktérov z prostredia nezriaďovanej nekomerčnej scény, najmä v zmysle rozvoja inštitucionálnych aspektov ich fungovania. Napríklad v podporných programoch týchto fondov nie sú zahrnuté mzdové výdavky na riadenie organizácií medzi oprávnené náklady. Väčšina oprávnených výdavkových položiek z tohto nástroja smeruje na podporu samotnej umeleckej alebo kultúrnej činnosti, čo je, samozrejme, v poriadku, ale nie na inštitucionálne aspekty, v dôsledku čoho potom tieto organizácie nemajú dostatok ľudských zdrojov na vlastný rast vrátane rozvoja odolnosti, ale sú udržiavané v čomsi, čo nazývam projektové provizórium.

Je u nás na kultúru vyhradených málo štátnych financií?

Podľa minuloročnej Správy o revízii výdavkov na kultúru, ktorú spracoval Inštitút kultúrnej politiky pri MK SR, v porovnaní s viacerými staršími členskými krajinami EÚ nie je podiel financií vyhradených na kultúru výrazne iný. Problémom je, že počas desaťročí sa u nás naakumuloval obrovský verejný dlh voči kultúre vo všeobecnosti. Napríklad nám doslova padajú na hlavu mnohé národné kultúrne pamiatky, pričom väčšina z nich je v štátnom alebo v samosprávnom vlastníctve. Tento dlh sa verejné inštitúcie snažia sanovať prostredníctvom fondov EÚ, ako je to aj v aktuálnom programovom období, z hľadiska proporcionality je však problémom, že potom nezostávajú žiadne zdroje na podporu živého umenia a kultúry. Súčasne však stále u nás absentuje národná kultúrna politika na európskej úrovni, ktorá by pomenovala a porozumela rôznorodému inštitucionálnemu zázemiu aktérov v kultúre a v tomto zmysle navrhovala primerané opatrenia. Dozaista tu existuje širší dopyt po uvažovaní o zásadnejšej reforme kultúry.

O reforme kultúry v akom smere?

Je napríklad potrebné pýtať sa, či existujúce právne formy aktérov pôsobiacich v kultúre a umení – aj štátom či samosprávou zriaďovaných organizácií – vôbec zodpovedajú povahe činností jednotlivých aktérov. Je potrebné porozumieť tomu, že ak mnohé subjekty z prostredia nezriaďovanej kultúry fungujú ako občianske združenia alebo nadácie, mnohokrát sa tak nestalo preto, že takúto právnu formu považovali za ideálnu, ale znamenala jedinú možnosť svojho ustanovenia sa a následnej existencie. Zmyslom občianskeho združenia je totiž napĺňanie kolektívneho záujmu istej komunity, členstva. V praxi však prirodzene mnohé divadlá, galérie alebo kultúrne centrá, hoci zriadené ako občianske združenia, pretože nejestvuje žiadna iná možnosť právnej formy pre kultúrne subjekty vznikajúce zdola, poskytujú verejnú službu vo verejnom záujme. Otázkami adekvátnosti právnej formy existencie sa treba zaoberať napríklad aj v prípade príspevkových kultúrnych inštitúcií, čo napokon spomína aj Záverečná správa Revízie výdavkov na kultúru od Inštitútu kultúrnej politiky. Zatiaľ som však nezaregistroval, že by bol tento typ poznania stavu kultúrnej scény ministerstvom kultúry primerane reflektovaný a artikulovaný.

Čo by posilnilo národnú kultúrnu politiku na Slovensku?

Kultúrne prostredie si vyžaduje viaceré reformné prístupy. Prvým predpokladom je porozumieť heterogenite kultúrneho ekosystému, aktérom, ktorí tu pôsobia, a vychádzať v ústrety týmto odlišnostiam, chápať ich a oceňovať, prípadne v kontexte tohto porozumenia uskutočňovať návrhy systémových zmien. Súčasne treba vytvárať predpoklady na to, aby sa zmierňovali prekážky, ktorým rôzne typy subjektov pôsobiacich v kultúre čelia a ktoré im komplikujú to najpodstatnejšie – organizovanie kultúrneho života a produkciu kultúrnych a umeleckých statkov pre verejnosť. Pretože práve verejnosť a zabezpečenie jej prístupu ku kultúre tvoria najpodstatnejšiu otázku.

Ako hodnotíte slovenský Plán obnovy?

Vo výzve odkazujeme k odporúčaniu Európskeho parlamentu zo septembra 2020. Parlament nemá mandát nariaďovať, preto vlády členských štátov vyzval, aby pochopili a vyhodnotili, akou katastrofou prechádza celý sektor kultúry, kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Aby situáciu zohľadnili a alokovali minimálne 2 % z objemu peňazí určených na Plán obnovy práve na investície do tohto segmentu. Ako všetci dobre vieme, do rozmýšľania kľúčových politických figúr na Slovensku sa toto odporúčanie nepremietlo. Ciele súvisiace s podporou oblasti kultúry a umenia sa v návrhu neobjavili. Ministerka kultúry Natália Milanová hovorí, že spomínanou investíciou v oblasti kultúry bude zelená obnova budov, ktoré sú súčasťou verejnej kultúrnej infraštruktúry. Ale to pre oblasť živej kultúry a umenia nie je tá investícia, ktorú na súčasnú obnovu potrebuje. Prirodzene, berieme do úvahy, že obnova budov je dôležitým aspektom udržateľnosti, no v súčasnej situácii je viac ako potrebná investícia do kultúry v podobe podpory odolnosti kultúrnych subjektov, investícií do ľudí a rozvoja technickej infraštruktúry a technológií.

Prepásli sme teda s Plánom obnovy šancu?

Plán obnovy je unikátny nástroj, poskytuje práve priestor pozrieť sa na markantné deficity, ktorým rôzne sektory spoločnosti čelia. Operačný program Slovensko na roky 2021 až 2027 je samostatným podporným mechanizmom EÚ, kde spadajú bežné fondy EÚ, no opäť akoby v ňom vôbec neboli zohľadňované a reflektované potreby kultúrnych aktérov. Investície majú byť naliate iba do obnovy národných kultúrnych pamiatok, inak povedané, pokryjú náklady na cement, sadrokartón, miešačku. Tento deficit tu, samozrejme, existuje, no jeho zalátanie neposilňuje odolnosť kultúrneho sektora ako celku. Kultúra je živý organizmus, je hodnotou a zároveň prostriedkom tak veľmi potrebnej reflexie a kultivácie zložitých spoločenských procesov. Funguje ako nástroj scitlivovania a formulovania hodnotových rámcov, bez ktorých žiadna spoločnosť neprežije. Z pozície Slovenska to zatiaľ do návrhov a cieľov, ktoré predkladáme k Plánu obnovy, premietnuté nie je. Aj preto vo výzve apelujeme na ministerstvo kultúry ako centrálny orgán, ktorý má kultúru na starosti, aby tieto nedostatky napravilo.

Čo hovoríte na vznik kreatívnych centier, ktoré sa aktuálne rozbiehajú v regiónoch a majú vytvoriť tisícky nových pracovných miest v kultúrnom a kreatívnom sektore? Najmä v čase, keď nedokážeme udržať ani pracovné miesta a aktivity, ktoré v tomto sektore už fungujú.

Projekt vytvárania kreatívnych centier bol nastavený ešte počas predošlej vlády, má podnietiť vznik rôznych inkubátorov, akcelerátorov, hubov a podobne. Tento typ kreativity spadajúcej do odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu má potenciál prinášať inovácie a dôležité impulzy, ale táto iniciatíva v súčasnosti vôbec nereflektuje aktuálne systémové potreby kultúrnej a umeleckej obce – nie je to relevantná odpoveď. Na potreby kultúry je nutné nahliadať prierezovo, nie úzkosektorovo. Otázka zmyslu a potrebnosti kultúry je, na Slovensku obzvlášť, civilizačná téma. Predovšetkým ju potrebujeme premietnuť do vzdelávacieho systému a do všetkých aspektov života v našej spoločnosti. Riešením a odpoveďou preto nemôže byť sedem kreatívnych centier v krajských mestách.

Dostali ste už odpoveď z ministerstva kultúry na predloženú výzvu?

Zatiaľ prišla odpoveď vo forme poďakovania a link na aktuálny dokument z dielne ministerstva, ktorý má byť akýmsi strategickým rozvojovým plánom v oblasti kultúry a KKP na najbližšie roky. Po prvom rýchlom prečítaní nemám pocit, že by dokument disponoval adekvátnou reflexiu problémov, ktorým dlhodobo čelí nezriaďovaný kultúrny sektor. Nemal som však dosiaľ dostatok času venovať dokumentu systematickú pozornosť, preto ho nemienim a priori zhadzovať zo stola. Zároveň verím, že ministerstvo čoskoro vytvorí priestor pre efektívny dialóg ku konkrétnym návrhom opatrení pre Plán obnovy, ako aj Operačný program Slovensko na roky 2021–2027, ktoré vo výzve navrhujeme.

Bohdan Smieška
Dlhodobo sa venuje analýzam, konzultáciám a facilitácii pri tvorbe participatívnych verejných politík v oblasti kultúry, sociálnej inklúze, rozvoja komunít či územného plánovania. Je zakladateľom iniciatívy KU.BA – Kultúrna Bratislava, ktorá je otvorenou platformou občianskych kultúrnych a umeleckých iniciatív a nezávislých profesionálov, ktorí pôsobia v oblasti živej kultúry na území Bratislavy.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Plán obnovy EÚ #národný plán obnovy #Plán obnovy kultúra #Český Plán obnovy pre kultúru
Flowers