Richie Havens sa v druhej polovici 60. rokov už na prvý pohľad odlišoval od ostatných folkových muzikantov. Bol to černoch, čo bolo v kontraste s prevažne bielymi folkovými hudobníkmi, navyše bol veľmi vysoký, a tak hneď pútal pozornosť. Pred vystúpením na Woodstocku mal Havens na konte už päť štúdiových albumov. Okrem vlastných skladieb boli na nich aj piesne od iných, vtedy už známych interpretov ako The Beatles alebo Boba Dylana. Aj zásluhou ich piesní sa dokázal presadiť aj po Woodstocku. Jeho komerčne najúspešnejšou skladbou je coververzia Here Comes the Sun od Georgea Harrisona, s ktorou to dotiahol na 16. priečku amerického rebríčka.
Napriek minimálnemu komerčnému úspechu v nasledujúcich rokoch na hudbu nezanevrel. V posledných rokoch ho dokonca mohla objaviť nová generácia, keď spolupracoval s formáciou Groove Armada. Ich skladba Hands of Time sa objavila na soundtracku k filmu Collateral (2004). V roku 2000 vydal memoáre They Can't Hide Us Anymore a v roku 2008 posledný album Nobody Left to Crown. V tom istom roku vystúpil na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, kde pesničku Freedom venoval svojmu fanúšikovi a vtedajšiemu predsedovi poroty Seanovi Pennovi.
