Jedno z vrcholných diel Gaetana Donizettiho, druhá časť voľnej trilógie o tudorovských kráľovnách, Maria Stuarda, sa ocitla na Slovensku po prvýkrát. Zaradenie tohto bravúrneho diela s historickým pozadím, no paradoxne fiktívnou vrcholnou scénou konfrontácie anglickej a škótskej panovníčky, je tvrdým orieškom z hľadiska speváckeho. Oba ústredné party sú primadonské a bez belcantovej techniky dvoch sopránov (prípadne jedného vysokého mezzosopránu), môže akékoľvek inscenačné snaženie skrachovať.
V banskobystrickej Štátnej opere sa tak nestalo z viacerých dôvodov. V piatkovej (20.marca) premiére sa zaskveli hosťujúce protagonistky, ktoré udržiavali večer v patričnom napätí. Adriane Kohútkovej titulná postava umožňuje prejaviť technický potenciál (v každej polohe vyvážený, farebne vrúcny a v ozdobách pružný tón), zmysel pre taliansku frázu, vokálny a herecký výraz.
Jolana Fogašová (Elisabetta) ponúka kontrast v timbri, je tiež technicky nad úskaliami náročného partu, takže je plne sústredená na formovanie nejednoznačného charakteru anglickej kráľovnej. Ich spoločný výstup vo finále 2. dejstva, popri záverečnej scéne popravy, bol vrcholom večera. V Ostrave pôsobiaci taliansky tenorista Luciano Mastro (Leicester) sa lepšie cítil v dramaticky vyhrotených úsekoch, v lyrickejších mu chýbala elegancia a mäkkosť fráz, občas aj čistota intonácie.
Prvá slovenská Maria Stuarda je po hudobnej stránke podporená vydareným hudobným naštudovaním Igora Bullu. Nastavená je na správnych tempách, kontrastoch i gradáciách, orchester hrá tvárne a disciplinovane. Rovnako chvályhodne si počína farebne znejúci zbor pripravený Ivetou Popovičovou. Za vizuálny tvar zodpovedal vzácny hosť z Talianska, legendárny režisér Gianfranco de Bosio.
Opäť fungovalo to známe: čím väčšia osobnosť, tým hlbšia pokora voči predlohe. Nie jej vonkajšková ilustrácia ani fotografia Londýna zo 16. storočia. Ale prienik do vnútra, vypracovanie vzťahov a pointovanie situácií v únosnej miere štylizácie. Bez hlavolamov pre diváka, bez odpútavania od toho podstatného, čo belcantová tragédia nesie v kóde. Je zo sorty opier o hlasoch a vokálnom výraze. Na nich režisér staval a obe protagonistky mu jeho poňatie k spokojnosti naplnili.
Hodnotenie Pravdy:
4 hviezdičky z 5
Gaetano Donizetti: Maria Stuarda / dirigent: Igor Bulla / réžia: Gianfranco de Bosio / scéna: Jaroslav Valek / kostýmy: Peter Čanecký / premiéra v Štátnej opere Banská Bystrica 20. 3. 2015