Čierna perla v bielej morskej pene
Večer v Starej tržnici sa rozbiehal pomalšie, čo si odniesli predskokani – skupina Bad Karma Boy. Ako viackrát zopakovali, po prvý raz hrali pred sediacim publikom, či skôr pred usádzajúcim sa publikom. Centrom záujmu bola Jana Kirschner, ktorá sa na pódium neponáhľala a vystúpila pol hodiny po plánovanom začiatku. Po koncertnom intre v podobe pesničky Idú, navodzujúcom tajomnú až magickú atmosféru, sa medzi hudobníkmi v bielom oblečení objavila čierna perla – Jana Kirschner v dlhom „čarodejníckom“ plášti a okúzlila publikum jediným slovom plnom energie Muzika!
Moruša: Čierna je zvukovo rozmanitá a príjemne komplikovaná, čo sa prejavilo aj na inštrumentálnom zložení kapely. Kontrabas, elektrická gitara, vibrafón, cimbal, klarinet, ukulele, trombón, bicie a riadiace stredisko Eddieho Stevensa s množstvom klávesov a rôznymi mašinkami boli zárukou hudobného perfekcionizmu. Práve Stevens bol kapelníkom, viditeľným strojcom celého diania. Dôležitou súčasťou kapely boli tiež štyria mladí vokalisti z Čiech – Skety, ktorí dávali skladbám mohutnejší rozmer.
Koncert tvorili dve časti. V prvej predstavili Morušu: Čiernu v poradí, ako idú pesničky na albume, a druhá časť patrila mixu starších skladieb, najmä z albumov Moruša: Biela a Krajina Rovina. Kým pri Moruši: Čiernej sa zdalo, že všetko má dané zásady, ktoré je nutné prísne dodržiavať, v druhej časti sa nálada na pódiu viacej odviazala.
Nová Kirschner
Už od albumu Krajina Rovina sme mohli byť svedkami prerodu popovej hviezdy na speváčku, ktorá má odvahu posúvať svoju hudbu do nových dimenzií, vytvoriť si vlastnú stopu – osobitú a výnimočnú. V Starej tržnici odspievala len v sprievode akustickej gitary hit Modrá, ktorý vznikol pred osemnástimi rokmi pri vyprážaní rezňov, pokračovala pesničkou Miluješ nemiluješ z Krajiny Roviny, kde dostal priestor na svoje sólo na vibrafóne Ilkka Uksila, ale prišlo aj na Pokoj v duši s dominantným klarinetom Braňa Dugoviča.
Nová Jana Kirschner je viac osobná, ide pod kožu, spieva o láske, o svojom vzťahu, o tom, čo znamená byť mamou a je ojedinelým až vzácnym zjavom na slovenskej hudobnej scéne a toto všetko odrážal aj stredajší koncert. Priniesol komplexný program, premyslený do detailov, stále zabávajúci oko diváka, či už samotnými projekciami, alebo dianím na pódiu, kde sa v jednom momente strhol „bašavel“, keď Jana Kirschner aj spolu so Stevensom „bláznivo“ tancovali.
„Je to veľká zodpovednosť postaviť sa pred publikum, ktoré prišlo zažiť niečo výnimočné a dúfam, že sa to aj stalo,“ povedala Jana Kirschner po tom, čo ju publikum privolalo na prídavok dlhým nástojčivým potleskom. Prídavok patril dvojici, ktorá bola dušou aj srdcom projektu Moruša – Kirschner a Stevensovi, v podobe skladieb Ty a ja a zimomravej Unesená.
Speváčke sa podarilo naplniť pôvodný plán, aby bol koncert zážitkom, dokonca takým, aký často nezažijete a už vôbec nie v podaní domácich interpretov. Bolo to viac ako hudba, predstavenie – nenútené, ale emocionálne intenzívne a pekné. A na záver zostáva už len odkaz Jany Kirschner: „Muzika je to, čo nás spája.“
