O renesanciu Normy sa v 50. rokoch zaslúžila slávna Maria Callasová. Odvtedy je s ňou každá ďalšia interpretka porovnávaná. Jej slávnou predstaviteľkou je aj Montserrat Caballéová. Keď ste skúšali Normu, brali ste si z týchto dív vzor alebo si postavy budujete podľa seba?
Mariu Callasovú nemožno obísť. V Norme, ako aj v iných jej operných postavách, splnila všetky nároky, ktoré sa od bel canta vyžadujú. Aj Montserrat Caballéová má veľké zásluhy. Je samozrejmé, že sa operná speváčka zaujíma o prácu i pôsobenie týchto umelkýň. Aj ich pozorne študuje. Ale napokon sa musí interpretácia každej opernej postavy vyvinúť z vlastnej osobitej intuície, emócií, hlasových možností i technických schopností.
Slávna kavatína Normy Casta diva je podľa kritikov priam až vražedným spievaním. Je takou aj pre vás?
Už Giuditta Pasta, ktorá prvá spievala Normu, s ňou mala problémy. Ale práve jedinečná tónina kavatíny určuje spevácky a dramatický charakter. A úplne vyhovuje mojim umeleckým predstavám.
Je teda spievanie Normy výzvou?
Norma je pre mňa Olympom a najväčšou výzvou môjho operného pôsobenia. A to po speváckej i hereckej stránke. Veď je to vrcholne celistvé dielo s úžasne náročnými hlasovými požiadavkami, ktoré zahŕňajú heroické i lyrické výrazové prvky.
Norma prežíva mnoho citov a pocitov, od lásky k mužovi cez vnútorný boj, materskú lásku, zúfalstvo, žiarlivosť, myšlienky na vraždu a napokon rezignáciu. Aká bola vaša cesta k uchopeniu osobnosti Normy, keď musíte „skákať“ medzi toľkými emóciami?
Existuje len jedna odpoveď. A ňou je Život. Bellini stvárnil všetky emócie geniálne. A stačí načrieť do dlhých a rozmanitých zážitkov vlastného bytia, nechať sa viesť pokynmi skladateľa a otvoriť svoje vnútro.
Hovorí Norma najmä o sile lásky? Alebo o obete? O pomste? O priateľstve?
Norma je opera, ktorá hovorí o zložitom stave veľkovojvodkyne. Žila v dobe asi dvesto rokov pred Kristom. A je dôkazom, že ani tie najelementárnejšie ľudské pohnútky nepoznali časové hranice a sú platné stále.
V čom najmä dáva Norma speváčke priestor?
Možno v nej spevom vyjadriť celú paletu pocitov, ktorých je ľudská bytosť schopná.
Píšu o vás ako o ideálnej predstaviteľke romantických hrdiniek. Čím vás tieto ženy fascinujú?
Na prvom mieste je vždy hudobná kompozícia, v nej spracovaná dráma, ako aj spevácka výzva stvárniť a hlavne prežiť v istej chvíli patričné emócie. Či už ide o duševné rozpoloženie kráľovien ako Anna Bolena, Maria Stuartova, alebo o šialené osudy aké prežíva na pódiu Lucia di Lammermoor či Elvíra v Puritánoch.
Považujete slovenské koncertné pódium za domáce, hoci ste hviezdnu kariéru urobili v zahraničí?
V určitom veku sa človek stále častejšie vracia v spomienkach do detstva. Vracia sa na miesta, kde vyrástol, čiže domov. Moja profesia ma urobila svetobežníčkou, ale vždy sa rada vraciam do rodného mesta a ešte radšej aj so spevom.
Cítite rozdiel, keď spievate na Slovensku a v zahraničí?
Keďže sú moje vystúpenia v Bratislave zriedkavé, cítim väčšie napätie a netrpezlivosť. Konečne zase raz zažijem stretnutie s mojím publikom!
Kritici o vás hovoria, že postavy obohacujte a pritom sa držíte predlohy. Aký je teda váš hudobný podpis?
Celý môj život sa nesie v znamení disciplíny. Hudobná predloha je pre mňa ako Sväté písmo, mojím údelom je slúžiť géniom ako Mozart, Schubert, Donizetti či Bellini.