Tom Jones vďačí za kariéru aj slabým pľúcam

Takmer polstoročnú spevácku kariéru a vyše sto miliónov predaných albumov má za sebou britský spevák Tom Jones. Tiger z Walesu, ako ho zvyknú prezývať, oslávi v pondelok sedemdesiate narodeniny. Predčasný darček dostal už začiatkom týždňa, keď sa dozvedel, že tento rok v novembri získa prestížnu cenu Music Industry Trust za mimoriadny prínos hudbe. A ďalší darček si dá sám v júli, keď vydá album coververzií, ktorým sa podľa vlastných slov vracia späť k svojim koreňom. "Nikdy by som si nepomyslel, že sa v sedemdesiatke budem cítiť takto dobre, ale to, že sa venujem hudbe, ma udržiava mladým a v kontakte so svetom. Teším sa na budúcnosť," povedal spevák pre stránku dailystar.co.uk.

05.06.2010 13:00
Tom Jones
debata

Mysleli si, že je černoch
Keď Jonesa v polovici šesťdesiatych rokov začali hrať rádiá aj v Amerike, vďaka jeho hlasu si mnohí mysleli, že je černoch. Istý dídžej ho pozýval do jedného černošského rádia. Museli mu vysvetliť, že Tom Jones je beloch. „V nijakom prípade. Ktokoľvek spieva túto pieseň, nie je biely!“ bola jeho reakcia. Jonesovým ľuďom potom poradil, že ak spevákova platňa vyjde ešte pred jeho vystúpením v populárnej televíznej Ed Sullivan show, mali by ju vydať bez jeho tváre na obale. „Pretože veľa černošských spevákov si v tom čase nedávalo na obaly albumov svoje fotografie, aby neodradili bielych poslucháčov, ale v mojom prípade to bolo naopak,“ zaspomínal si Jones na svojej internetovej stránke.

Černošská hudba bola pre neho vždy inšpiráciou. „Soul ma veľmi ovplyvnil, pretože bol príbuzný gospelovej hudbe a veciam, ktoré robili Wilson Pickett, Sam Cooke a Solomon Burke. To sú veci, ktoré som spieval ešte predtým, ako som mal nejaký vlastný hit.“

Spev ho lákal odmalička. Už keď mal 5 – 6 rokov, zvykol na svadbách a podobných oslavách ťahať mamu za rukáv a pýtať sa, kedy aj on bude môcť spievať tak ako hudobníci, čo zabávali hostí. Niekoľko rokov si ešte musel počkať, navyše jeho život sa mohol uberať úplne iným smerom – mohol nasledovať svojho otca, ktorý pracoval v uhoľnej bani. Za to, že je z neho spevák, paradoxne vďačí slabým pľúcam a tuberkulóze, ktorú prekonal na začiatku puberty. Dva roky bol kvôli nej doma a nechodil ani do školy. Mohol len počúvať hudbu, čítať si alebo kresliť. „Vďakabohu za tuberkulózu! Doktor povedal mojim rodičom: Nech sa deje čokoľvek, tohto chlapca nemôžete dať do uhoľnej bane, pretože má slabé pľúca!“ zaspomínal si po rokoch Jones pre Guardian. „A je zvláštne, že s týmito slabými pľúcami som sa stal práve spevákom,“ dodal.

Na tuberkulózu má však aj horšie spomienky. Zatiaľ čo sa jeho kamaráti vonku bláznili, on ich mohol sledovať iba cez okno. „Na konci našej ulice bol kandeláber, pozeral som sa naň a myslel som na to, že keď raz budem môcť prejsť od našich dverí k tomu kandelábru, na nič vo svojom živote sa už nebudem sťažovať. A tak aj bolo. Ak sa niekedy sťažujem, alebo ak mi napadnú také myšlienky, vybaví sa mi ten kandeláber,“ prezradil v jednom z rozhovorov.

Zrodila sa hviezda
Keď mal Jones šestnásť rokov, opustil školu a začal si privyrábať ako pomocný robotník na stavbe. Neskôr začal po nociach spievať po baroch. Kamaráti ho povzbudzovali, že by mal skúsiť šťastie aj mimo rodného Walesu. „Vieš spievať, mal by si ísť do Londýna a ukázať to tam tým ,sráčom' ako sa to má robiť!“ radili mu. A tak odišiel na skusy do Londýna. Zo začiatku robil demonahrávky. Vďaka nim si už známejší speváci vyberali, ktorú skladbu spravia a ktorú nie. Keď už bol Jones rozhodnutý, že sa vráti naspäť do Walesu, prišla pesnička, ktorá z neho urobila hviezdu.

V tom čase už spevák spolupracoval s manažérom Gordonom Millsom, ktorý s ním vydržal vyše dvadsať rokov až do svojej smrti v roku 1986. Bol to Mills, kto začínajúcemu hudobníkovi navrhol, aby si zmenil meno. Z Toma Woodwarda, ktorý vystupoval pod pseudonymom Tommy Scott, sa tak stal Tom Jones. Dievčenské meno spevákovej matky nielenže pripomínalo jeho waleský pôvod, ale evokovalo aj vtedy populárnu filmovú adaptáciu románu Tom Jones z roku 1963. A bol to takisto Mills, ktorý zložil už spomínanú pesničku It's Not Unusual.

Malo to len jeden háčik – nebola určená pre Jonesa, ale pre speváčku Sandie Shawovú, ktorá sa v tom čase stávala známou. Sandie pesničku odmietla. Nie, preto, že by sa jej nepáčila. „Sandie si vypočula demo a povedala: Ktokoľvek to spieva, je to jeho pesnička. Vďakabohu.“ Skladba vyšla koncom roka 1964 a začiatkom nasledujúceho roka už kraľovala britskej singlovej hitparáde a do prvej desiatky sa prebojovala aj v americkom rebríčku. V rovnakom roku prišli aj filmové skladby What's New Pussycat pre rovnomennú komédiu s Woodym Allenom či titulná pieseň k bondovke Thunderball. Z Jonesa sa stala hviezda. A sexsymbol.

Hádzali mu kľúče od izieb
Netrvalo dlho a dámy z publika začali po ňom na koncertoch hádzať svoje nohavičky. Neskôr, keď jeho kariéra prechádzala útlmom, si z neho preto kolegovia uťahovali. „Bral som to pozitívne a vravel som si, že aspoň po mne nehádžu fľaše. Ale stalo sa to trochu žartom. Dievčatá sa, hoci aj počas nejakej balady, predrali do prvých radov. Snažíte sa vytvoriť náladu a zrazu priamo na vás pristane spodná bielizeň,“ povedal Jones pre Guardian. „Raz som bol hosťom v rozhlasovej šou Howarda Sterna v New Yorku. Po mne nasledoval Roger Daltrey, tak si zažartoval: Vedel som, že si tu! Kým som sa sem dostal, musel som sa prebrodiť miestnosťou plnou spodnej bielizne,“ dodal Jones, ktorý roky spieval aj v Las Vegas. Tu mu jeho obdivovateľky namiesto nohavičiek hádzali na pódium rovno kľúče od svojich hotelových izieb.

Počas Jonesovej kariéry sa veľa popísalo o jeho románikoch s rôznymi ženami, medzi ktorými boli napríklad speváčka skupiny The Supremes Mary Willsonová či Marjorie Wallaceová, prvá Miss World z USA, ktorá súťaž vyhrala v roku 1973. Jones tiež pred dvoma rokmi pripustil, že okrem syna Marka, ktorý mu robí manažéra, má aj nemanželského syna Jonathana. Dôsledok niekoľkodňového romániku s modelkou Katherine Berkeryovou dvadsať rokov zapieral.

Napriek tomu je už vyše päťdesiat rokov šťastne ženatý s jedinou ženou – Lindou, ktorá mu jeho zálety odpustila. „Stále sa ľúbime. Sexuálne už to nie je to, čo bývalo, ale stále sme na rovnakej vlnovej dĺžke, vieme spolu príjemne tráviť čas, porozprávať sa. Je stále tým waleským dievčaťom, ktoré som si vzal,“ citovala ho stránka dailymail.co.uk. Nedávno dokonca radil spevákom Ronanovi Keatingovi a Markovi Owenovi, ktorých nevera sa tiež prevalila. „Ak sa s manželkou ľúbite, nejako to prehrmí. Nie je to, akoby ste niekoho zabili. Bohužiaľ, keď ste na turné, takéto veci sa stávajú. Nie je to zámerné,“ povedal pre stránku dailystar.co.uk spevák, ktorý má v repertoári aj hity ako Delilah, Green, Green Grass of Home alebo She's a Lady a v sedemdesiatych rokoch sa pre vysoké britské dane presťahoval do Los Angeles, kde žije dodnes.

Úspech v šesťdesiatke
Koncom sedemdesiatych rokov, po smrti Elvisa Presleyho, s ktorým sa priatelil, nikdy však spolu verejne nevystupovali, sa Jonesovi až tak nedarilo. Jeho pesničky sa už neobjavovali v prvej desiatke hitparád. V tomto období sa venoval napríklad country. Po Millsovej smrti sa Jonesov syn, už ako jeho manažér, rozhodol oživiť kariéru svojho otca. Prvý výrazný úspech prišiel vďaka prerobenej Princeovej skladby The Kiss. Pesnička, ktorú nahral spoločne s kapelou Art Of Noise, sa dostala na piate miesto britskej hitparády. Na úspešný albumový návrat však Jones čakal ďalšie desaťročie.

Platňa Reload (1999) bola comebackom v pravom zmysle slova. Spevák, ktorý si v minulosti vďaka svojmu programu This is Tom Jones zaspieval napríklad s Janis Joplinovou, Arethou Franklinovou, Dusty Springfieldovou alebo Jerrym Lee Lewisom, sa na Reload spojil so známymi hudobníkmi iných generácií a z často iných žánrov. Zaspieval si tu s The Cardigans, Robbiem Williamsom, Natalie Imbruglia, formáciami Portishead, Stereophonic alebo The Pretenders. Album pätnástich coververzií a dvoch nových pesničiek vrátane megahitu Sexbomb bol obrovským úspechom a podľa Wikipedie sa stal najpredávanejšou platňou v Jonesovej kariére.

Coververzie nájdu spevákovi fanúšikovia aj na novej platni Toma Jonesa Praise And Blame, ktorá vyjde koncom júla. „Tento album je kolekciou, na ktorej sa vraciam k svojim koreňom. Pri interpretácii týchto bluesových, gospelových a country piesní som mal srdce na dlani a všetky emócie na platni sú pravé,“ citovalo speváka jeho vydavateľstvo. „Na tomto albume sa nepokúšam o pop. Nesnažím sa o hitové single. Je to konceptuálny album, a to je pre mňa skvelé. Chcel som tie skladby spraviť spôsobom, ktorý by bol spojený s mojimi začiatkami, keď som spieval v puboch a kluboch vo Walese len s tromi gitarami a bubnami,“ prezradil Jones na svojej internetovej stránke, ktorá ponúka aj ďalší dôkaz, že sa nechystá do dôchodku. V auguste sa totiž vráti do Las Vegas a v tamojšom Hollywood Theatre bude pre hostí ochotných zaplatiť zhruba sto dolárov spievať každý večer počas dvoch týždňov.

Hlasy, ktoré preslávili Wales

Wales, ktorý je súčasťou britského kráľovstva, má len zhruba tri milióny obyvateľov, svetu však už dal množstvo hudobníkov vrátane Toma Jonesa. Hoci je hrdý Walesan a ako tvrdí, rodnú krajinu nosí všade so sebou, už roky žije v Amerike a po walesky príliš nevie.

„Môj starý otec rozprával po walesky, ale južný Wales, kde som vyrastal, bol kozmopolitný. Po walesky by som sa mohol naučiť aspoň teraz, pretože ten jazyk by som mal poznať. Vždy sa cítim trochu previnilo, keď sa rozprávam s Catherine Zeta-Jonesovou a nemôžem s ňou konverzovať po walesky,“ povedal spevák pre BBC. Slávna herečka a manželka Michaela Douglasa, ktorá takisto žije v Amerike, patrí s Jonesom k najslávnejším Walesanom. Dnes už to všetci vedia, boli však časy, keď ju až toľko ľudí nepoznalo. „Po Zorrovi ma ľudia ešte dlho oslovovali po španielsky. Som Walesanka, ale tento film mi okamžite dal novú národnosť,“ povedala herečka. Celosvetový úspech jej priniesla práve hlavná ženská úloha vo filme Zorro: Tajomná tvár (1998), v ktorom si zahrala po boku Antonia Banderasa. Zažiarila aj v muzikáli Chicago, v ktorom si aj zaspievala, a za svoju úlohu v ňom získala Oscara.

V kolónke rodisko má Wales aj Shirley Basseyová. Je známa napríklad vďaka skladbám k niekoľkým bondovkám. Dáma, ktorá v januári oslávila 73. narodeniny, naspievala pre bondovky titulné pesničky Goldfinger, Diamonds Are Forever a Moonraker. Walesankou je aj Bonnie Tylerová, ktorá má vo svojom repertoári napríklad hit Total Eclipse of the Heart.

Najnovším talentom, ktorý dal Wales nielen britskej hudobnej scéne, je mladá speváčka Duffy. Debutovala platňou Rockferry, ktorá sa aj vďaka hitom ako Mercy či Warwick Avenue stala štvrtým svetovo najpredávanejším albumom roka 2008. Na jej počesť dokonca pomenovali jeden druh waleskej národnej kvetiny narcis – Duffydil. Ponúkalo sa to samo, pretože po anglicky sa narcis povie daffodil. Podobnú poctu si pritom od záhradníckej spoločnosti Really Welsh Trading Company pred rokmi vyslúžila napríklad princezná Diana alebo Maria Callasová, po ktorých zase pomenovali ruže.

Z Walesu pochádza aj hudobník vystupujúci ako Aphex Twin, významná postava elektronickej hudby, ktorý si svojho času získal prívlastok Mozart techna. Britský denník Guardian o ňom v roku 2001 napísal, že je „najvynaliezavejšou a najvplyvnejšou postavou v súčasnej elektronickej hudbe“. A čo majú spoločné skupiny Catatonia, Manic Street Preachers, Super Furry Animals či Stereophonics? Všetky pochádzajú z Walesu, ktorému sa zvykne hovoriť aj krajina piesne, a sídli v ňom najstarší obchod s nahrávkami na svete.

debata chyba