Do Londýna vás pozval veľký český dirigent Jiří Bělohlávek na koncertné uvedenie Smetanovej Predanej nevesty, kde budete spievať Jeníka. Aký je to projekt?
Premiéra koncertu v londýnskej Barbican Hall je naplánovaná na 20. mája, odvysielajú ho v priamom prenose na BBC radio 3 a záznam vyjde na CD. Bude to môj prvý kontakt s Anglickom. Najviac sa teším na spoluprácu s dirigentom Bělohlávkom, pretože je v súčasnosti popredným odborníkom na českú operu. Budem tam jediný Slovák, z Česka prídu Dana Burešová a Jaroslav Březina.
Čo pre vás znamená táto príležitosť?
Nie je to môj prvý kontakt so zahraničím. Spieval som v Janáčkovej opere Z mŕtveho domu v parížskej opere Bastille, bola to koprodukcia s madridským Teatro Real… No Predaná nevesta je jedna z mojich srdcových záležitostí. Smetanu a Janáčka spievam veľmi rád. Je dobre, keď vo svete spievajú tieto opery českí a slovenskí interpreti.
Veríte, že vám Londýn otvorí dvere do veľkého operného sveta?
Tie dvere sa môžu otvoriť, ale aj zatvoriť. Dúfam, že to bude tá prvá možnosť. Človek nikdy nevie, čo ho posunie ďalej. Netreba zatracovať ani malé divadlá. Ja napríklad rád spievam aj v Ostrave. Je tam úžasná atmosféra a ľudia si vážia, že majú operu. Nikdy neviete, kde vás kto počuje.
Spievali ste aj v Opere pražského Národného divadla, v inscenácii amerického režiséra a výtvarníka Roberta Wilsona, ktorý tam naštudoval Janáčkovu Káťu Kabanovú. Aké bolo vaše stretnutie s touto veľkou osobnosťou svetového divadelníctva?
Bob Wilson je zaujímavý nielen ako režisér, ale aj ako výtvarník. Svet vníma pomalšie a tak prišiel s novým prístupom pomalého a výrazného gesta. S pózou, ktorá vytvára charakter. Práve práca s gestom a vizuálnosť – to je preňho typické. Nedá sa povedať, že sa stotožňujem so všetkým, čo robí, ale v tomto je novátorský a je to zaujímavé.
Už niekoľko rokov trvá „Janáčkov boom“, ktorý zasiahol významné svetové operné domy. Ako si ho vysvetľujete?
Je to krásna hudba. Nachádzate v nej stále niečo nové, aj keď ju už poznáte. Hovorí sa, že je to nová hudba, aj keď nová už dávno nie je. Oproti klasike, s ktorou ju porovnávame, však je nová a je iná. Rozdiel cítiť v prístupe skladateľa k harmónii, k orchestrácii. Jeho sólové party, ktoré veľmi rád spievam, sú krátke úseky. Na vyjadrenie expresívneho miesta mu stačia len dve vety. Vystihne v nich to, na čo Verdi potrebuje celú operu. Obdivujem tú precíznosť textu s melódiou. V Káti Kabanovej mi naskakujú zimomriavky…
Nie je vám ľúto, že vaša domovská scéna – Opera SND – nemá na repertoári vášho obľúbeného Janáčka?
Je. Pred rokmi sme mali na repertoári Káťu Kabanovú, naštudoval som obidve postavy – Kudrjáša a Borisa. Bola to klasickejšia inscenácia. Žiaľ, naše publikum si zrejme ešte nevytvorilo k Janáčkovi citovú väzbu. Divácky ohlas nebol taký, aký by sme chceli. Ale nemyslím si, že by to mal byť dôvod, aby sme ho neuvádzali.
V SND spievate aj Jeníka v Predanej neveste. Práve táto inscenácia bola pre netradičný výklad režiséra prijatá dosť rozporne. Ako vnímate inscenačné posuny vy?
Ak je to v istých medziach a má to zmysel, ak režisér dodrží to, čo je napísané v notovom zápise, pracuje so vzťahmi, nie je to len naoko, na efekt, nemám s tým nijaký problém. Aj v živote sa môže jedna udalosť udiať na desatoro spôsobov. Musíme tie hranice posúvať ďalej. Ľudí by nebavilo vidieť nás hrať v krojoch a stále to isté. Musí sa do divadla vnášať niečo nové. No musí to mať zmysel.
V SND vytvárate silnú generáciu mladých operných sólistov okolo tridsiatky. Veríte, že mladí umelci dokážu pritiahnuť mladé publikum?
Bol by som veľmi rád, keby sa nám to podarilo. Je veľa takých, ktorí hovoria, že operu nemajú radi, pričom na nej nikdy neboli. Sú to predsudky. Je to ako s jedlom – niekto povie, že niečo nemá rád, pričom to ani neochutnal. Pokiaľ by to mohlo pritiahnuť divákov a bolo by to vkusné, kvalitne spravené, som aj za spájanie žánrov – džez s operou alebo rock. Prečo nie?
Čo by ste z repertoáru SND odporučili na prvý kontakt s operou?
Mozartovu Čarovnú flautu. Je pre všetky generácie, pre deti aj pre starších. Je tam „páčivá“ hudba a slovensky hovorené texty, takže je jednoduchšie porozumieť. Prípadne nový Kominárik od Benjamina Brittena, v ktorom sa mladým divákom vysvetľuje, o čom je opera. Obe sú vizuálne veľmi pekné.
Ako hodnotíte fakt, že už spievate jedny z najväčších tenorových rolí – najmä taliansky repertoár – ktorý patrí na Slovensku k najvyhľadávanejším?
Môj hlasový odbor je lyrický tenor, časom možno spinto-lyrico. Snažím sa udržať si správny repertoár, aby som sa neubral zlou cestou. Keby som spieval dramatické party, neskôr by to mohlo môjmu hlasu uškodiť.
Máte nejakú postavu, na ktorú čakáte, že na ňu dozriete?
Veľmi sa mi páči postava Dona Carlosa v rovnomennej Verdiho opere alebo Maškarný bál. Keď všetko dobre pôjde, rád by som prešiel do odboru spinto-lyrico, kde by som si mohol zaspievať Cavaradossiho v Pucciniho Tosce…
Počúvate operu aj vo voľnom čase?
Keď môžem, tak počúvam. A keď som presýtený, vypnem a chcem len ticho. Veľa času trávim na youtube. Musím si rozširovať obzor.
Tomáš Juhás (32)
Vyštudoval operný spev na VŠMU v Bratislave. V SND stvárňuje postavy v operách Verdiho, Donizettiho, Pucciniho, ale aj Čajkovského. Na zahraničných scénach sa prezentoval v Janáčkovej opere Z mrtvého domu v parížskej L´Opéra Bastille a v Teatro Real v Madride. Hosťoval v Národnom divadle a v Stavovskom divadle v Prahe. Spolupracoval s dirigentmi ako Marc Albrecht či Giorgio Crocci. Na budúci rok bude hosťovať Londýne pod vedením dirigenta Jiřího Bělohlávka a v Japonsku s Jakubom Hrůšom.
