Tá vlani obnovila svoje pôsobenie a po 21 rokoch vydala piaty štúdiový album Weather Diares. Na otázky denníka Pravda odpovedal gitarista a spevák kapely Mark Gardener.
Po 21 rokoch ste vydali nový album. Prečo až teraz? Čo bolo hlavným impulzom k obnoveniu kapely?
Myslím si, že to vzniklo prirodzene. Všetci sme boli v kontakte, stretávali sme sa, ostali sme priateľmi. Mali sme nejaké nápady a pracovali sme spoločne na niektorých veciach.
Aký to bol pocit byť znovu na pódiu v rovnakej zostave? Chýbalo vám to?
Bolo to, ako keď sa stretnete pokope s rodinou. Bolo to veľmi príjemné. Rozhodne mi to chýbalo. Ide o to, že život sa veľmi rýchlo mení. Teraz môžeme napríklad navštíviť nové miesta. Práve na Slovensku sme nikdy predtým neboli a je kopa ďalších miest, kde ešte môžeme priniesť našu hudbu. To ma teší. Tiež je pravda, že predtým som sa skôr venoval hudobnej produkcií, soundtrackom, sólovej tvorbe, a to bolo o veľa náročnejšie. Išlo o najťažšie vystúpenia vôbec, pretože som to bol len ja s gitarou. Zdalo sa mi to, ako by som bol nahý.
Čo si myslíte o súčasnej shoegazovej alebo post-rockovej scéne? Sú kapely hrajúce tieto a podobné žánre dnes nedocenené, respektíve v úzadí?
Ako scéna sa mi to zdá trocha nudné, možno to je ten dôvod.
Takže príliš nepočúvate tento typ hudby, iba ju hráte? Čo momentálne najviac počúvate?
Popravde teraz počúvam napríklad veľmi veľa hip-hopu. Taktiež milujem Bonobo a ich posledné albumy. Nemám však nič proti schoegazu alebo post-rocku, ale problém je v tom, že preferujem skôr pesničky, teda hudbu s textom. V tom sa mi zdajú silní napríklad Slowdive. Inštrumentálne veci sa mi niekedy zdajú trocha nudné, iné sú skvelé, napríklad Nils Frahm alebo Marconi Union, Max Richter. Je to rôzne. Mali sme aj niekoľko koncertov s kapelou Mogwai a boli super. Mám veľmi rád aj soundtracky. Milujem napríklad soundtrack z filmu Drive. Často si ho púšťam.
Nájdete si čas na film často?
Snažím sa. Filmy ma neraz veľmi inšpirujú. Momentálne mám na Netflixe rozpozeraný dokumentárny seriál o vietnamskej vojne, ktorý je skvelý. Ak by som mal povedať nejakú "srdcovku“, asi by to bol film Nebo nad Berlínom a celkovo tvorba Wima Wendersa. Tiež sa rád zasmejem na filmoch Woodyho Allena alebo na nejakej starej dobrej klasike. Som veľký fanúšik Laurela a Hardyho.
Poďme naspäť k hudbe. V tomto roku ste vydali EP s názvom Tomorow's Shows. Čo plánujete ako kapela ďalej? Môžu sa fanúšikovia tešiť na ďalší album?
Momentálne budujem vlastné nahrávacie štúdio, takže hudobné plány určite mám. Nie som síce príliš bohatý, ale mám pocit, že všetko, čo som obetoval a vložil do hudby, sa mi vrátilo alebo vracia, vďaka čomu si to môžem teraz dovoliť. V živote sa každú chvíľu niečo mení a človek sa tomu musí prispôsobiť. Nemám napríklad príliš rád plánovanie či nejaké termíny. Nemám rád, keď mi niekto vraví, "dovtedy treba urobiť toto a toto“. Nerád sa niekam ženiem, rád nechávam veci prirodzene plynúť. V hudbe obzvlášť.
Ak by ste si mali vybrať jedného hudobníka či kapelu, s ktorými by ste chceli vystúpiť, kto by to bol a prečo?
Určite by som si rád zahral v orchestri Ennia Morriconeho. Tiež by mohla byť zábava a zaujímavý experiment zahrať si na gitaru nejaký shoegaze s Dr. Dre (smiech).
