Album Kataríny Málikovej s tajomným názvom Pustvopol vlani zvíťazil na cenách Radio_Head Awards v troch kategóriách ako Debut roka, Album roka aj World Music/Folk. Máliková získala aj Cenu za najúspešnejšiu nahrávku world music z východnej Európy za rok 2017.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Katarzia hovorí, že si vás ľudia občas mýlia. Ste podľa vás podobné či odlišné typy? Čo vás spája?
Neviem, prečo si nás mýlia – ja som blondína, ona je bruneta, ja hrám na klavír, ona na gitaru. Možno iba kvôli menu, keďže sme obe Katky, možno kvôli tomu, že oscilujeme medzi extravaganciou a zámernou nenútenosťou, máme možno podobný typ charizmy, obe sme speváčky producentky. V niečom sme si veľmi podobné, v niečom sme veľmi odlišné. Spája nás chuť zlepšovať sa, vášeň pre prácu, ktorú robíme; kreativita, ideály, túžby, svetonázor…
Ako často sa stretáva váš hudobný vkus? Katarzia spomínala, ako ste spolu boli na koncerte Susanne Sundfor v Prahe, ktorej ste veľkou fanúšičkou.
Neviem úplne presne, čo všetko Katka počúva, ale zatiaľ čo ona je podľa mňa momentálne veľmi orientovaná na americkú popovú, hip-hopovú a džezovú scénu, ja som skôr na škandinávsky súčasný pop a fičím si na európskych kapelách. Nič však nebráni ani jednej, ani druhej, aby sme šli spolu na koncert jedného či druhého. Myslím si, že každý muzikant si rád vypočuje všetko, čo je spravené kvalitne a s vášňou a my nie sme výnimkou. Obe sme dosť otvorené.
Vraj Katarzii aj hudobne radíte. Čo napríklad?
To sa stalo asi len raz, keď sme spolupracovali s Lososom. Skôr sa obe podporujeme, zdieľame nové nadšenia, ja som už Kate púšťala aj moje nové demá – bola som zvedavá na jej názor.
Spoločne vystúpite na festivale Viva Musica na koncerte s podtitulom Nerozvážne piesne vo vážnych aranžmánoch. Sú aj vaše piesne nerozvážne?
Moje piesne nie sú veľmi charakterovo nerozvážne, skôr mám problém ich trochu odľahčiť. Moje skladby, ako som naposledy zhodnotila pri jednej úprimnej sebareflexii, sú dosť ťažké a depresívne – napríklad ako hovädzie mäso na večeru v prázdnom bistre (haha). Chcela by som napísať aj niečo ľahšie, ale som skôr taký mahlerovský typ. Veci píšem dlho, pomaly, väčšinou ma zaujímajú ťažké témy, neviem dobre esteticky poňať radosť. Pracujem na tom, aby som sa ako tvorca dokázala umelecky stotožniť s väčším spektrom tém a emócií a nájsť pravdivosť aj v niečom inom, než v bremene.
Už viete, aká bude vaša spoločná pesnička na Vive alebo sa máme nechať prekvapiť?
Máme ich na výber viac. A ďalej už prezradiť nemôžem, no je možné, že autorkou nebude ani jedna z nás.
Katarzia vraj nerieši, v akom oblečení bude vystupovať. A čo vy? Sú pre vás šaty dôležité alebo myslíte len na hudbu?
Ešte stále neviem, čo si oblečiem. Momentálne mám takú normcore fázu. Na veľké udalosti si oblečenie pripravujem dopredu a dám si na tom záležať. Väčšinou nechám niečo ušiť Miške Bednárovej z Puojdu, prípadne si čosi požičiam od nejakej mladej dizajnérky, študentky VŠVU. Sú tam veľmi šikovné talenty, napríklad Petra Kovácsová alebo Silvia Leitmannová. Vizuál s hudbou aspoň teda podľa mňa úzko súvisí, ale sama niekedy bojujem s ideou imidžu a nie som si istá, aké stanovisko tu zastávam.
Katarzia tvrdí, že hudbu robí predovšetkým pre seba a potom pre poslucháčov, ktorí idú pod povrch vecí. Ako by ste svojich poslucháčov charakterizovali vy?
Snažím sa byť so svojou hudbou najprv spokojná ja a robiť, čo ma nadchýna a páči sa mi. Milujem potom tú objaviteľskú eufóriu a prehrávanie si dookola toho, čo sa mi podarilo vymyslieť, pretože najprv to musí byť poslucháčsky príťažlivé a zaujímavé pre mňa. Na mojich fanúšikoch je zaujímavé, že ich vekový diapazón je naozaj široký. Chcela by som robiť hudbu príťažlivejšiu aj pre mladšie generácie, no zatiaľ sa mi to podľa mňa nepodarilo.
S albumom Pustvopol ste žali veľké úspechy, no podľa Katarzie už chcete opustiť žáner world music. Je to tak? Prečo?
Folklórny materiál je pre mňa momentálne vyčerpaný, nemám čo po Pustvopole k tomu viac povedať. Pustvopol mal rôzne ambície, myslel to s folklórom smrteľne vážne, bol to môj komentár k nemu, k mojim koreňom, k obdobiu, ktorým som vtedy žila, ale každý zdravý umelec, tvorca, bádateľ, ktorý sa vyvíja a hľadá, zmenami prekvapuje aj sám seba, opúšťa vyčerpané zdroje, hľadá nové, mení sa. Nedokázala by som robiť kalkul, niečo, čo by som robila len kvôli predošlému úspechu či udržaniu si úspechu. Chcem robiť to, čo ma momentálne baví, preskočiť svoju latku, prekvapiť samu seba, spoznať pre mňa nepoznané, naučiť sa nové veci, objaviť nové univerzum, nový zdroj. Určite sa esteticky nepremením na nepoznanie, pretože niektoré prvky, ktoré tvoria môj vkus a následne charakterizujú môj materiál, sa nevytratia, pretože sa zapísali hlboko do mňa, používam ich podvedome. A kto by dobrovoľne opúšťal ťažko nájdené krásno, ktoré je pre neho univerzálne a nezaznamenal na ňom únavu materiálu? Teším sa na nový mikrokozmos, ktorý mi nový album prinesie, na ďalšiu etapu s ním, som na to sama veľmi zvedavá. Som veľmi vďačná za moju prácu, som šťastná, že to môžem robiť. Na žánri nezáleží.
Katarína Máliková
Narodila sa 13. októbra 1990. Pochádza z Polomky, vyštudovala hru na klavíri a hudobnú kompozíciu na Konzervatóriu J. L. Bellu v B. Bystrici. Študovala na VŠMU v Bratislave, Akademii muzycznej v Krakove a pokračovala v štúdiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. So skupinou nahrala debutový album Pustvopol, ktorý obsahuje úpravy ľudových piesní zo Zvolenska aj jej vlastné autorské skladby. Za Pustvopol získala tri ceny na Radio_Head Awards.
