"Zdravím, som Johnny Cash,“ znel tradičný lakonický pozdrav amerického trubadúra na úvod jeho koncertov. Akého Johnnyho Casha však ľudia vidia dnes, 15 rokov po jeho smrti? Kým niekto si možno vybaví temného elegána s vyčesanými vlasmi, ako posediačky s gitarou rozpráva publiku o neľahkých osudoch, iní si možno spomenú na nepoddajného solitéra, prípadne pokorného hriešnika, ktorý sa napriek životným prekážkam snaží byť správnym kresťanom. Johnny Cash je však hlavne mýtom, ktorý dodnes živí jeho tvorba, neuchopiteľná autenticita a šarm rebela. Rebela s príčinou, a veľmi jednoduchou. Cash bol obyčajný muž – so všetkými prednosťami aj neresťami.
Foto: SITA/AP
Cash, ešte pod menom J. R., sa narodil v Arkansase v roku 1932, v čase, keď Ameriku sužovala veľká hospodárska kríza. Pre chudobné pomery v rodine musel už odmala tvrdo pracovať s otcom na poli. Oveľa ťažšie však niesol smrť svojho brata Jacka, ktorý bol jeho veľkým vzorom. Ovplyvnený gospelom a bluesom začal svoje prvé piesne skladať už v 12 rokoch. V mladosti mal jediný sen, chcel spievať v rádiu. To sa mu s malou medzizastávkou vo vojenských službách podarilo. V roku 1955 ho objavil majiteľ známeho memphiského vydavateľstva Sun Records – Sam Phillips.
Phillips už predtým pomohol k sláve Elvisovi Presleymu, no kým Presley získal povesť sladkého chlapca, v Cashovi vydavateľ videl celkom iný potenciál, a najmä budúcnosť v country hudbe. Spevák sa rozlúčil s gospelovými ambíciami aj s menom. Vznikol Johnny Cash, čo vraj znelo drsnejšie a rebelskejšie. Aj keď 23-ročný mladík spočiatku váhal, nakoniec súhlasil. Nasledovali prvé hity ako Walk the Line či Home of the Blues. S povesťou hudobníka, ktorý sa nerád prispôsobuje, stelesňoval Cash pravý opak Presleyho, aj keď ho plne rešpektoval. V jednom období sa takmer výlučne odieval do čiernej farby. Ako spieval v piesni Man in Black, „nosím čiernu za všetkých chudobných a zlomených“.
S vydavateľstvom Columbia Records podpísal zmluvu v roku 1958, no s rastúcou slávou a ustavičným cestovaním sa prehlbovala aj závislosť od alkoholu a liekov. Za pašovanie amfetamínu cez mexické hranice dokonca skončil na noc vo väzení. Stupňujúca sa závislosť sa prejavila vynechávaním koncertov a v roku 1967 aj predávkovaním, pri ktorom takmer zomrel. Záchrana prišla v podobe speváčky June Carterovej, ktorú si o rok neskôr vzal za manželku.
V januári 1968 odohral Johnny Cash koncert vo väznici Folson Prison v Kalifornii. Ako prvý hudobník sa rozhodol urobiť živú nahrávku priamo pred trestancami. Dav celý čas nadšene reagoval, nielen po piesňach, ale aj po vetách, s ktorými sa mohol identifikovať. Album At Folsom Prison sa stal jednou z najúspešnejších živých nahrávok všetkých čias.
Cash bol hovorcom tých, ktorí zišli z cesty, no chceli dostať druhú šancu. Akousi paralelou bola aj jeho kariéra plná pádov aj veľkých návratov na scénu. Ako v roku 1993 povedal v rozhovore pre organizáciu Academy of Achievement, „stavajte na zlyhaniach. Používajte ich ako odrazový mostík. Zatvorte dvere do minulosti. Nepokúšajte sa zabudnúť na svoje chyby, no nezaseknite sa na nich“. Cash bol tvorivo aktívny takmer do svojej smrti v roku 2003, aj keď jeho najväčšie hity v tom čase tvorili najmä coververzie. Zomrel vo veku 71 rokov, len štyri mesiace po smrti svojej manželky June.
3-krát Johnny Cash
- Často sa objavoval aj v televíznych šou. Country speváka hral aj v seriáli Columbo (Labutia pieseň).
- Herec Joaquin Phoenix ho v roku 2005 stvárnil vo filme Walk the Line.
- Svoj život opísal v knihách Man in Black (1975) a Cash: The Autobiography (1997).
