K reggae ste sa dostali už ako malý chlapec, keď ste mali 11 rokov. Priviedli vás k nemu rodičia?
Nie, v tomto veku musíte rebelovať voči rodičom. Nemôžete počúvať rovnakú hudbu ako oni. Bol to môj straší brat, ktorý ma dostal k reggae. Mal krásnu zbierku roots reggae, Boba Marleyho, Petra Tosha a podobne. Toto bol môj prvý dotyk s reggae. Následne som objavil tiež jamajský dacehall. Bolo to pre mňa opäť niečo nové, skvelé. Veci sa zrazu začali hýbať, ponoril som sa do toho a nakoniec som sám v osemnástich rokoch navštívil Jamajku. Moje vnímanie hudby sa zrazu úplne zmenilo, pretože som zistil, že tá hudba je viac ako len zábava. Reggae má nesmierne spirituálny rozmer. Jamajku a jej kultúru som si tak hneď zamiloval.
Čo vás pri tvorbe najviac inšpiruje?
Inšpirácia u mňa pochádza z rôznych smerov. Pokojne ma môže inšpirovať napríklad príjemná konverzácia, dobrá kniha alebo film. Ale tiež nejaká žena. Rozhodne aj cestovanie, ktoré mám veľmi rád a patrí k môjmu životu. Je toho skutočne veľa.
Minulý rok ste vydali album The Selections, môžeme od vás čakať ešte niečo aj tento rok?
Mám v hlave stále nejaké nové nápady, no hudobný priemysel sa mení. Do popredia ide vydávanie singlov, než celých albumov, čiže pôjdem momentálne asi skôr touto cestou. V každom prípade nepretržite pracujem na nových veciach.
Preferujete koncertovanie na festivaloch alebo máte radšej kluby?
Je to asi to isté, akoby som si mal vybrať medzi studeným a teplým jedlom. Potrebujem oboje. Kluby sú samozrejme veľmi intenzívne, je tam komornejšia atmosféra a mám rád tú intimitu. Tú oldschoolovú vibráciu, ktorá z tej hudby ide a cítiť ju tam. Aj festivaly však majú svoje čaro a mám ich rád. Je ťažké si medzi tým vybrať, mám rád oboje.
Máte za sebou už pomerne bohatú kariéru a mnoho spoluprác s rôznymi umelcami. Je stále ešte niekto, s kým by ste radi niečo podnikli?
Určite áno. Sú to rozhodne Stevie Wonder a Tracy Chapman.