Ak si prečítame mená šéfdirigentov, profilujúcich v ostatnom období prvý nórsky orchester (Mariss Jansons, André Previn, Jukka-Pekka Sarasate), niet sa vlastne čomu diviť. S dezignovanou „hlavou“ telesa, 35-ročným, ale už svetoznámym ruským dirigentom Vasilijom Petrenkom, pricestovali hostia so severskou a ruskou hudbou.
Otváracia skladba nazvaná Act, z pera súčasného domáceho skladateľa Rolfa Wallina, bola desaťminútovkou hýriacou nápadmi, farbami, majstrovskými inštrumentačnými a rytmickými kombináciami. Zvukomalebný úvod, kde do vstupnej disonancie preniká prúd sláčikov, sa postupne rozvíja do sady hudobných myšlienok a prekvapení, aby dielo vyústilo do priam brutálneho finále. Pod Petrenkovou taktovkou vynikli všetky dimenzie partitúry.
S osobnosťou amerického sólistu Joshuu Bella vstúpila na pódium súčasná husľová extratrieda. Od jeho debutu s filadelfskými filharmonikmi pod taktovkou Riccarda Mutiho uplynuli tri desaťročia, a to dnes má Bell 44 rokov! V jeho podaní dostal Koncert pre husle a orchester d mol Jeana Sibelia všetky autorom zamýšľané výrazové polohy – rapsodický, meditatívne poetický, bravúrne virtuózny. Slovami ťažko opísať kvalitu a sýtu farbu jeho tónu, zmysel pre delikátnosť fráz, rozpätie dynamiky, interpretačnú fantáziu i vernosť zápisu. Nehovoriac o fluide, vyžarujúcom z tohto fenomenálneho a pritom skromne pôsobiaceho huslistu.
Vasilij Petrenko, v Sibeliovi kooperujúci spolutvorca atmosféry, sa v druhej časti koncertu blysol Čajkovského 4. symfóniou f mol. Jeho poňatie na jednej strane živo kreslilo skladateľove osobné sklamania, vyjadrené motívmi osudovosti a pretkané optimistickejšími zábleskami i vtipným pizzicatovým scherzom, no neskĺzlo do prílišnej melanchólie či sentimentálnosti. Záverečná veta v strhujúcom, doslova ohnivom tempe dala za večerom explozívnu bodku. Brilantní filharmonici z Osla priniesli do Bratislavy jednoducho teplo severu.
