Najnovší počin americkej pesničkárky a poetky Patti Smith, nazvaný Banga, kritici často k nemu prirovnávajú. Nahrávať však v 65 rokoch kópiu albumu, ktorý vydala vtedy 29-ročná speváčka, by bolo absurdné. No sila materiálu z novinky Banga je taká prekvapujúca, že lepšia nahrávka na pripodobnenie by sa v jej katalógu hľadala ťažko.
A to Banga, pomenovaná podľa psa z Bulgakovovho románu Majster a Margaréta, nie je úplne konzistentnou platňou. Začína sa uvoľnene, v prvej polovici sa nachádzajú skladby s relatívne jasnou štruktúrou, v ktorej sa prejavuje cit Patti Smith pre jednoduchú, no nie prázdnu kompozíciu, aby sa piesne v druhej polovici zintenzívňovali a dávali viac priestor textom ako hudbe. Práve skladby, ktoré plynú voľne a bez refrénov, akoby dokumentovali vnútorný súboj speváčkiných slov so sprievodnými hudobníkmi. Vzniká tak akési fiktívne napätie, ktoré premieňa počúvanie albumu na zážitok.
Zvukovo sa Patti Smith na novinke pohybuje v pomerne širokom rozmedzí – či už je to bezstarostne rockové pesničkárstvo ako v pilotnom single April Fool, nefrancúzsky šansón jej balád, alebo koketovanie s world music v improvizovanej a strhujúcej Constantine’s Dream.
Album otvára zasnená skladba o plavbe Ameriga Vespucciho do Nového sveta, no v prvej polovici sú obsiahnuté aj aktuálne témy, ktoré ju nejakým spôsobom zasiahli – či už je to smrť Amy Winehouse, zvečnená v This Is The Girl, alebo Fuji-San venovaná Japonsku, postihnutému minuloročným zemetrasením. Jedna zo skladieb, blues rocková Nine, je dokonca narodeninovým darom pre herca Johnnyho Deppa.
Aj jej koncert na Pohode v roku 2009 ukázal, že Patti Smith nie je vyslúžilou hudobníčkou a jej novinka Banga potvrdila, že ,,krstná mama punku", nepatrí medzi skupinu svojich rovesníkov, ktorí nedokážu už ničím prekvapiť. Patti Smith je vo forme, autorskej i speváckej, a dá sa povedať, že album Banga sa hneď po vydaní zaradil k jej štyrom klasickým albumom zo 70.¤rokov. Zdá sa, akoby medzi nimi ani neuplynuli tri dekády.
Hodnotenie Pravdy: 5 z 5 hviezdičiek