Terchovská muzika je fenomén. Viete prečo?

Temperamentná terchovská muzika je ako fenomén zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO (Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru) od roku 20103. V Jáno­šíkovom kraji sa muzikantská tradícia odovzdáva z generácie na generáciu. Terchovská muzika je však hudobná kultúra nielen zo samotnej Terchovej, ale i z jej okolia a jej ocenenie patrí celým generáciám, ktoré sa postarali o to, že sa zachovala.

Čítajte viac VIDEO: Na otvorení Jánošíkových dní zahrala terchovská muzika

Foto: Milan Kosec

janosikove dni - ludova hudba Jasminky Vallovej Medzi najmladší výkvet terchovskej muziky patrí Ľudová hudba Jasmínky Vallovej.

Muzikanti v každom dome

Terchovská muzika ako hudobná kultúra terchovskej komunity je aj základnou súčasťou folklórneho festivalu Jánošíkove dni. Ako vraví šéfdramaturg Jánošíkových dní Peter Cabadaj, okolitý svet začal vnímať terchovskú muziku niekedy na prahu 90. rokov 19. storočia. Dostupné pramene uvádzajú, že sa zrodila v osade Kvočkovci, išlo teda o kvočkovskú muziku, takzvanú terchovskú trojku. „Podľa pamätníkov mala takmer každá osada svoju vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj vlastným interpretačným štýlom. V Terchovej sú muzikanti takmer v každom dome a sú mimoriadne všestranní,“ dodáva Peter Cabadaj. Zvyčajne ovládajú hru na viacerých nástrojoch, často vedia hrať aj na píšťalkách či heligónke a bez problémov zvládnu party svojich spoluhráčov v sláčikovej muzike. Pre terchovskú muziku je charakteristické 3– až 4-členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou a typický viachlasný spev všetkých muzikantov.

Čítajte viac Jánošíkove dni sú festival pre všetky zmysly. Pri terchovskej muzike vydražia aj Jánošíkov opasok

Jánošíkove dni: Terchovský galavečer

Pozrite si snímky z terchovského galavečera počas vlaňajších Jánošíkových dní

Fotogaléria 10 fotiek

+7

Hudba zrodená z hviezdy

Prastará legenda hovorí, že terchovská zem je pozostatkom zatúlanej nebeskej hviezdy, ktorej dvorní hudobníci – nebeskí muzikanti – boli prvými osadníkmi Terchovej. Slávna terchovská muzika z Jánošíkovho kraja sa preto zvykne označovať prívlastkom nebeská. V Terchovej skutočne hrá aj kapela Nebeská muzika a okrem nej veľa ďalších muzikantských zoskupení. V Terchovej a okolí je totiž asi najviac muzikantov na meter štvorcový.

V Terchovej nielenže hrajú a spievajú pomaly v každom dome, ale dokonca aj na autobusovej zastávke. Terchovská muzika zaznie do ucha každému, kto si na zastávke cez aplikáciu v mobile načíta QR kód. A kto pozná noty, vie si ju zaspievať aj z notového záznamu, ktorý zdobí sklenené výplne prístreškov. Výzdoba mala pôvodne slúžiť na odplašenie vtákov, aby nenalietavali do sklenených výplní, ale muzikanti sa chceli o terchovské piesne podeliť, aby aj týmto moderným spôsobom ďalej šírili starú tradíciu. Každá pieseň sa viaže presne k miestu, kde sa zastávka nachádza. „Terchová má rekord v počte zachovaných ľudových piesní, takže by sme našou muzikou mohli vybaviť zastávky aj vo dvoch okresoch,“ vyhlásl hrdo pred časom Peter Repáň, otec známeho huslistu. Nemá preto žiadne obavy, že pre ďalšie, ešte neobsadené zastávky, sa miestna melódia nenájde.

Čítajte viac Zaspievajte si s terchovskou muzikou na zastávke!

Terchovská muzika znie vo vystúpeniach a festivaloch na Slovensku aj v zahraničí a je známa aj z dokumentárnych či televíznych filmov. Na filmovom plátne sa objavila už v roku 1936 vo filme Jánošík od režiséra Martina Friča. Najbližšie si môžete terchovskú muziku, ktorá slávi desiate výročie zápisu do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, vypučuť na Medzinárodnom folklórnom festivale Jánošíkove dni priamo v Terchovej.

V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO je zapísaných 9 prvkov zo Slovenska. Okrem toho je v inom Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO zapísaných 6 kultúrnych lokalít (Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia, Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia, Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec,His­torické jadro mesta Bardejov, Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka, Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes)a 2 prírodné lokality (Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (spolu s Maďarskom) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu a Karpatské bukové pralesy (spolu s Ukrajinou a Poľskom).