Pre farebný svet hip hopu je v hudbe typické napríklad vytváranie mixov prostredníctvom gramofónov a mixážneho pultu alebo rytmický vokálny prejav, ku ktorému patrí beatboxing či rapovanie, ktoré sa často používa ako synonymum pre hip hop. Šíriť sa začal najmä medzi černošskými obyvateľmi žijúcimi na okraji spoločnosti, ktorí trávili svoj čas na uliciach medzi rozpadnutými domami newyorského Bronxu a súčasťou ich života bolo okrem iného násilie a drogy. Hip hop pre nich začal byť alternatívou k vybitiu agresie a prostriedkom na oznámenie vlastných názorov. Autorstvo názvu hip hop je prisudzované Robertovi Keithovi Higginsovi, známemu pod umeleckým menom Keef Cowboy, ktorý pri svojom vystúpení na pódiu napodobňoval rytmiku pochodujúcich vojakov.
Dnes šesťdesiatosemročný jamajský prisťahovalec Campbell organizoval v Bronxe ako DJ Kool Herc párty, na ktorých spájal rytmické časti piesní a sprevádzal ich recitovaním improvizovaných veršov. Nový hudobný štýl spôsobil medzi poslucháčmi vlnu nadšenia a ich spontánne tanečné kreácie položili základ pre tanec zvaný breaking (neskôr breakdance), ktorý je s hiphopovou či funkovou hudbou neodmysliteľne spojený. Pri tanci sa využíva mnoho akrobatických kúskov, napríklad rôzne variácie točenia sa na hlave a mnoho ďalších fyzicky náročných prvkov.
Za krstného otca hip hopu je považovaný DJ Afrika Bambaataa (vlastným menom Kevin Donovan), pôvodne gangster, ktorý okolo roku 1977 vycestoval do Afriky, kde sa stretol so šamanom z kmeňa Zulov a po svojom návrate do New Yorku založil pacifistické hnutie United Zulu Nation, ktoré stanovilo základné hiphopové heslá, ktorými sú mier, láska, jednota a zábava. Obávané pouličné gangy tak namiesto pästí a zbraní začali medzi sebou súperiť v takzvanom battle rape, teda vo voľnom štýle veršovania improvizovaných textov, ktoré sa často odohrávalo pred početným publikom.
Prvým komerčne úspešným hiphopovým singlom sa stala skladba Rapper's Delight, ktorú v roku 1979 vydala americká skupina Sugarhill Gang. Piesne, ktorej text bol podľa názoru niektorých členov hiphopovej komunity ukradnutý iným autorom, sa celosvetovo predalo cez päť miliónov kusov. Masívnejšieho rozšírenia sa hip hop dočkal od počiatku 80. rokov, kedy prenikol aj do hudobných médií a celovečerných filmov. Výrazný úspech dosiahla napríklad kapela Public Enemy či skupina Run-DMC, ktorá spopularizovala nosenie voľných teplákových súprav a zlatých reťazí, ktoré sa čoskoro stali poznávacím znakom hiphopovej kultúry. Hip Hop už tiež prestal byť doménou len umelcov čiernej pleti, v žánri sa dokázala presadiť aj belošská skupina Beastie Boys a s hip hopom vo svojich piesňach koketovali aj hudobníci z iných žánrov, napríklad punkrocková skupina Blondie či rockeri Aerosmith.
Subžánrom hip hopu sa stal aj takzvaný gangsta rap, ktorý sa rozvinul v 90. rokoch, ktoré sú označované za zlatú éru hip hopu. Jeho súčasťou bývajú drsné texty, pojednávajúce o násilí, drogách, prostitúcii či rasizme, a jeho tvorcovia sú alebo boli často v rozpore so zákonom. Medzi jeho stúpencov sa zaradili Dr. Dre, Snoop Dogg, Ice-T alebo skupina N.W.A. Niektorí z týchto ostrých chlapcov skončili násilnou smrťou, v roku 1996 bol napríklad zastrelený raper Tupac Shakur ao rok neskôr zahynul strelnou zbraňou rapový spevák The Notorious B.I.G.
Hip Hop je už niekoľko rokov najpopulárnejším hudobným žánrom v USA, podľa firmy pre výskum hudobného trhu Nielsen Music si v posledných desiatich rokoch drží trhový podiel medzi 20 až 30 percentami. Hip hop bol tiež jedným z prvých žánrov, ktorý sa dokázal prispôsobiť prostrediu digitálnych hudobných platforiem a streamovania. V poslednej dobe však jeho popularita stagnuje a podľa hudobných kritikov a osobností z hudobného priemyslu je to dané okrem iného starnutím slávnych hiphopových hviezd ako je Eminem, Kayne West alebo Jay-Z a zároveň absenciou nových „veľkých mien“. Niektorí komerčne úspešní hudobníci navyše vo svojej tvorbe šikovne miešajú žánre a vzpierajú sa tak presnej kategorizácii. V streamovaní hudby už aj dávno fanúšikov hip hopu dohnali poslucháči aj iných štýlov.
