Ste hudobníkom ako váš otec. Máte podobný hudobný vkus alebo sa vám páči niečo celkom iné?
S otcom sme si vo vkuse vždy rozumeli a veľa vecí na mňa, samozrejme, aj preniesol, ale zároveň som si vždy hľadal hudbu sám a mal som už odmalička svoj vlastný vkus. A neskôr som mu veľa vecí sám odporúčal a snažil sa ho upozorniť aj na trochu alternatívnejšiu hudbu, ktorá sa do hitparád často ani nedostala. Mali sme vždy čo počúvať a o čom diskutovať.
Máte vlastnú kapelu Sunnbrella a vydali ste debutový album. Akú hudbu si od vás poslucháči vypočujú?
Hudbu skupiny Sunnbrella by som opísal ako indie rock s odkazom na alternatívne kapely 90. rokov s modernou interpretáciou, v ktorej sa miestami odráža aj láska k tanečnej hudbe.
V lete ste čerstvo odohrali sériu koncertov v Čechách a na Slovensku. Ako sa vám hralo? Ste skôr štúdiový muzikant" alebo pódiový hráč? Čo vám sedí viac?
Bolo skvelé konečne si zahrať doma. Dlho som sa o to snažil a tento rok sa to konečne podarilo. Bol to skvelý pocit zahrať si aj pred dlhoročnými kamarátmi a zapojiť sa trochu do slovenskej a českej scény. Živé hranie mám rovnako rád ako prácu v štúdiu – aj keď koncerty dokážu občas byť oveľa viac stresujúce.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Čítajte viac Mekyho Posledné veci dokončil syn David
Váš album Heartworn získal vo svete dobré ohlasy, no nečakajú domáci poslucháči, že mladý Žbirka bude aspoň trocha ako Meky? Ako vás berú?
Myslím, že veľa ľudí očakáva, že budem ako otec, ale na to človek nesmie brať ohľad. Ja som David, nie som otec a nikdy byť nemôžem. Ak sa k mojej tvorbe niekto cez otca dostane a baví ho to, tak je to krásne a samozrejme ma to teší.
Na album Heartworn ste nahrávali väčšinu nástrojov sám, ako sa na ňom podieľala vaša priateľka?
Moja priateľka Claire Peng so mnou zložila a naspievala pieseň A Week Or So, čo bol aj jeden zo singlov. Zároveň spieva backing vocals v pesničke Wrong a veľa ďalších inšpirovala. Jej poslucháčsky názor mi veľmi pomohol v tom, aby som zostal počas nahrávania objektívny.
Vraj ste album nahrávali dokonca v Abbey Road. To bola náhoda alebo zámer?
V Abbey Road sme nahrávali bicie, využili sme študentské štúdio, ktoré sa používa v rámci Abbey Road Institute, kde môj kamarát študoval zvukárinu. Bola to náhoda a mali sme šťastie, že on práve vtedy potreboval v rámci štúdia pracovať na projektoch, na ktorých sa mohol učiť. Nahrávať v hlavných štúdiách by som si rozhodne nemohol dovoliť. Mastering mi ale robil Christinan Wright v Abbey Road.
Foto: archív Davida Žbirku
Predtým ste si vraj svoje sólové skladby nahrávali doma, s veľmi obmedzenými technickými možnosťami, a predsa ste výborne zvládli dokončiť otcov oceňovaný album Posledné veci. Aj to vás podnietilo dať svojmu vlastnému albumu lepší zvuk?
Ja som na svojom albume začal pracovať skôr, než ma otec požiadal o produkovanie svojho albumu, takže ideu profesionálnejšieho zvuku som mal v sebe už dlhšie. Stále som však veľký fanúšik práce mimo veľkých štúdií a bez drahého vybavenia a myslím si, že sa dnes dá urobiť dobre znejúci album aj v spálni.
Sólovo ste sa už predstavili v Montreale aj v New Yorku, ale s kapelou hrávate v londýnskych kluboch. Ste v kluboch ako doma?
Mám rád menšie, nezávislé kluby, na ktorých je poznať, že existujú z lásky k hudbe a kde si ľudia naozaj dávajú záležať na dramaturgii a atmosfére. Na našom európskom turné sme si zahrali v mojich obľúbených domácich kluboch v Čechách a na Slovensku – Bike Jesus v Prahe, Nová Cvernovka v Bratislave alebo Tabačka v Košiciach. Presne v takých kluboch sa cítim ako doma.
Tak predsa začínali aj tie najväčšie kapely ako Beatles či Rolling Stones a mnohí ďalší. Vy však asi máte iné hudobné vzory. Aké?
Mám rád shoegaze a dream-pop kapely 80. a 90. rokov ako napríklad My Bloody Valentine, Slowdive alebo Cocteau Twins. Zároveň ale počúvam aj veľa aktuálnej hudby, ktorá ma inšpiruje. Momentálne k mojim vzorom patrí napríklad Yves Tumor, The Garden alebo Snow Strippers.
Čítajte viac VIDEO: David Žbirka a Marika Gombitová spievajú pre Mekyho
Čakajú vás koncerty v Berlíne, Londýne aj v Paríži. Aké máte ďalšie plány? Hráte stále aj v iných kapelách?
Hrám na bicích v londýnskej dream-pop kapele Drug Store Romeos, s ktorou chystáme druhý album. Zároveň pracujem na druhom albume Sunnbrella, ktorý by som chcel vydať počas budúceho roka.
Môže sa dnes mladý muzikant na cestách uživiť, aby prežil, alebo si musíte zarábať aj inak ako muzikou?
Živé hranie v kluboch je drahé. Keď si človek nedá pozor, môže na tom ľahko aj prerobiť. Myslím, že zarábať si aj iným spôsobom je pre väčšinu alternatívnych umelcov realita. Nemalo by to tak byť, často sa mi zdá, že v brandži zarábajú peniaze všetci okrem muzikantov, čo je absurdné. Zneužíva sa to, že nás to baví a sme často ochotní robiť hudbu, aj keď sa to finančne neoplatí.
