„Je to možno pre niekoho hrozné, ale vlastne si dovolenku nepamätám. Viac ako polstoročie má pre mňa zvláštnu príchuť. Dovolenkou je pre mňa práca,“ prezrádza na úvod známy slovenský režisér. Oddychovať sa mu nechce ani tentoraz. A vždy, keď ho čaká nový projekt, spomenie si na slávnu taliansku herečku Giuliettu Masinu.
„Keď sme spolu nakrúcali Perinbabu, pretiahli sa nám nakrúcacie dni a vyzeralo to tak, že musíme točiť aj v nedeľu. Giulietta bola bigotná katolíčka, takže som za ňou šiel s malou dušičkou a prosbou, či by mohla pracovať aj v nedeľu. S úsmevom mi odpovedala, že áno. A keď som sa spýtal prečo, odvetila: Práca je predsa najkrajšie náboženstvo,“ spomína čiperný sedemdesiatnik.
Po príbehu o grófke Bathory teda začal pripravovať pre divákov ďalšiu historickú fresku. A vracia sa až k slovanským koreňom. „Pôvodne sme prezentovali prvú verziu scenára ako Tisíc rokov samoty, ale momentálne preferujem názov Slovanská epopej. Je to historická látka, siaha ešte do hlbšej minulosti než to bolo v časoch Báthoryčky,“ uviedol režisér a ukázal nám aj prvú verziu miniscenára – prizdobenú vlastnými ilustráciami.
Vybrať si historickú tému považuje za veľmi dôležité. „Myslím, že je vhodná doba na to, aby celá Európa o Slovanoch, aj Slovákoch niečo vedela,“ zdôvodňuje a netají tak ambície priniesť novinku divákom v celom svete. „Sme v Európskej únii a film je najlepšia vizitka. Tí, ktorí sa stali našimi susedmi, môžu práve takto spoznať históriu a prestať si myslieť, že naša história odštartovala nežnou revolúciou,“ vysvetľuje.
Jeho najnovší projekt bude vraj mozaikovitým vyrozprávaním histórie – udalostí okolo Veľkej Moravy, Svätopluka, písma, ktoré priniesli Cyril a Metod. „V dávnych časoch sa od Carihradu šírilo umenie, ktoré bolo v mozaike. Bolo dovedené až do tej dokonalosti, že sa stalo trvalejším ako obrazy. Z kocičiek zložený krásny výjav je pre mňa vzorom aj pri vnútornej skladbe nového filmu,“ prezrádza Juraj Jakubisko.
„Samozrejme, musím to porozprávať svojsky – spôsobom, ktorý nebude nudný. Zobraziť našu históriu len vo faktoch, to by divák asi nechcel pozerať. Ale mám šťastie, podobne ako pri filme Bathory, aj v tejto téme je mnoho nepopísaných strán. Veľa otáznikov, ktoré ponúkajú režisérovi priestor na fantáziu,“ hodnotí Jakubisko.
Podobne ako Bathory aj nový projekt bude finančne náročný. Jakubisko potvrdil slová manželky Deany Jakubiskovej-Horváthovej, ktorá už pred časom pre ČTK uviedla, že pôjde o rozsiahlu koprodukciu. „Keď sa filmár spojí s viacerými krajinami, rozširuje oblasť teritórií, v ktorých sa bude film premietať, ale zároveň nachádza viac zdrojov finančných prostriedkov,“ vysvetľuje Jakubisko.
Okrem slovanských krajín, ktoré by mohla téma filmu zaujímať, však plánujú tvorcovia orientovať svoje úsilie o spoluprácu aj na Ameriku, západné európske krajiny či na Španielsko. Dôvodom v poslednom prípade je lokácia. „Je to nádherná krajina, v ktorej ešte existuje nedotknutá a divá príroda. V noci sa hviezdna obloha dotýka zeme. Chcem zobraziť prírodu tak, ako vyzerala, keď ešte krajina nebola zdevastovaná,“ uzatvára Jakubisko.
Kým sa však diváci dočkajú nového filmu, ešte to nejaký čas potrvá. Pre fanúšikov slovenského tvorcu je však určite radostnou správou, že sa do kín vracia jeho veľkofilm Bathory. Obnovené premietanie odštartovalo 18. júna a režiséra potešilo. „Každý autor je nadšený, keď sa jeho dielo páči divákom,“ konštatuje. Na príbeh „krvavej“ grófky sa môžu tešiť aj televízni diváci. Malo by ísť o trojdielnu verziu – každá časť bude trvať približne 90 minút. „Možno ma niektorí diváci znenávidia,“ smeje sa režisér. „V televíznej verzii odhalíme mnoho vecí, ktoré vo filme neboli. Bude to vlastne nový príbeh.“
