Aj vašu knihu prekladajú do češtiny. Tešíte sa na to?
Veľmi sa teším, aj keď s blížiacim sa termínom vydania narastá vo mne zmes očakávania a rešpektu.
Poznáte českých čitateľov? Myslíte, že by knihu pochopili aj v slovenčine?
Netrúfnem si povedať, že poznám českých čitateľov nejako osobitne, teda lepšie alebo horšie ako trebárs slovenských. Keď píšem, píšem hlavne pre takých čitateľov, ako som ja sám. Dúfam, že som aspoň spolovice taký dôsledný autor, ako som náročný čitateľ. A pokiaľ ide o to, či by moju knihu vedeli prečítať po slovensky – nuž, úprimne povedané, hoci predpokladám, že sa takí čitatelia v Česku, na Morave a v Sliezsku nájdu, nepredpokladám, že je to taký počet ľudí, kvôli ktorým by sa oplatilo dávať knižku do tlače. Čeština a slovenčina sú dva samostatné jazyky, a to treba rešpektovať. No a pre tých, ktorí majú sklony k nostalgii, drobný exkurz do histórie – viete, v ktorom jazyku prebiehali rokovania na Všeslovanskom zjazde v Prahe v roku 1848? V nemčine. Takže sa zdá, že ani v tomto ohľade nič nové pod slnkom. Až na to, že na najbližšom Všeslovanskom zjazde, ak niekto také niečo zorganizuje, sa bude hovoriť pravdepodobne po anglicky.
Poznáte sa so svojím prekladateľom? Radíte sa spolu?
Nuž, do istej miery sa poznáme. Ale len vo svetlých chvíľkach. Knižku si do češtiny, s láskavým súhlasom vydavateľa, prekladám sám. Mám preloženú asi tretinu. Po česky som už písal – hlavne dramatické texty – pre divadlo v Zlíne, Ostrave, pre Český rozhlas aj ČT.
Aké sú úskalia prekladu do češtiny – konkrétne napríklad pri vašej knihe – sú tam nejaké prílišné jemnosti? Špecifiká?
Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, prekladať do blízkych jazykov je náročná vec. Mám skúsenosti s prekladaním z poľštiny i z ruštiny a na človeka tam striehne veľa pascí, predovšetkým v idiomatickej rovine, slovoslede, rytme a melódii vety. Budem rád, keď môj román ožije aj v češtine. Slovenskí čitatelia i odborná verejnosť ocenili okrem iného aj bohatstvo jazyka, ktorým je napísaný. Nuž, uvidíme, ako si prekladateľ s tým poradí.
