O súčasnosti Spišských párkov sa nám autorka poeticky vyznala: „Spišské párky sú jeden z letokruhov v rodokmeni Spiša. Nikdy neprestanú byť jeho pýchou, sú ako vinič v erbe. V symfónii bohatosti Spiša sú Spišské párky výrazným, melodickým akordom, nesúcim sa ponad čas.“
Knižka môže pôsobiť ako niečo pre gurmánov, ale je určená širšej verejnosti, je to čítanie o rodine: „Názov Spišské párky môže zvádzať k domnienke, že ide o kuchársku knihu, čo by bolo v mojom prípade humorné, keďže som nikdy kuchyňu a hrnce nepovažovala za vrchol ženskej spokojnosti. Ale – už sa stalo, kniha je o Spišských párkoch en bloc. O ich chuti, o ich vzniku, o ich majstrovi, o dobe, v ktorej mäsiar žil, o jeho rodine, žene, desiatich deťoch, o jeho meste, o jeho domovine. To všetko pred sto rokmi, takže som pátrala všetkými smermi, aby som získala aspoň predstavu, ako vtedajší život našich predkov vyzeral. A teraz môžem teda povedať, že pre rodinu je dôležitá úprimnosť a hĺbka každodennosti, žitie pri spoločnom stole, pod jednou strechou, vedomie, že v slnku, či daždi, doma som doma a tam mi neublížia.“
Dôležité sú však okrem rodiny aj kamarátstva. Monike Varsányiovej s knižkou, ktorá ťažko hľadala vydavateľa, pomohol spolužiak z Kežmarku Ivan Popovič. Pomohol on aj ďalší rodáci: „Kniha sa rodila naozaj ťažko. Povedala by som, že to bolo ako rizikové tehotenstvo. Pomohli mi hrdí rodáci a tiež výrobca dnešných certifikovaných Spišských párkov v Spišskej Novej Vsi Marian Užák.“
Dnes je knižka na svete a má úspech. Zdá sa, že aj spomienky idú cez žalúdok. Spišské párky vyvolávajú obrázky z minulosti, ale aj radosť z budúcich hostín. Dala si aj autorka párky na oslavu knižky? „Mala som možnosť posúdiť pri príležitosti uvítania knižky kvalitu a výnimočnosť dnešných Spišských párkov, ktoré vyrábajú v Spišskej Novej Vsi. Boli excelentné!“
Sám Ivan Popovič ku knihe prezrádza: „Autorku knihy som volal kedysi Mona Lisa a chodili sme spolu do školy. V štvrtej A som bol do nej tajne a beznádejne zamilovaný. Že to hovorím až teraz! No neurobte takej babe po toľkých rokoch aspoň knižku! Ale, toto nebol hlavný dôvod, že ma text tak veľmi zaujal. Pri jeho čítaní som cítil, ako by ona rozprávala aj môj príbeh. Totiž v tom istom čase, keď Monin dedo Varsányi, majster mäsiar a údenár, vymýšľal recept na slávne Spišské párky, bol môj tata v Spišskom Podhradí učňom v konkurenčnej firme mäsiara a údenára pána Vaška. Aj v tomto cítil som sa s Monou spriaznený.“
