Opiera o filozofické tézy Lacana, Heideggera, Hegela a niektoré psychologické teórie. V neposlednom rade autor venuje pozornosť sexualizácii a zobrazeniu sexuálneho aktu v kinematografii.
Pri detailnej analýze filmov režiséra Krzysztofa Kieślowského sa zaoberá etikou ako ústrednou témou Kieślowského diel a ďalej predovšetkým vzťahom medzi materiálnosťou a teológiou, konkrétne ako možno chápať symbolické zobrazenie Desatora v rôznych epizódach filmu. U Alfreda Hitchcocka skúma Žižek autorský štýl a s ním spojený jav „nadinterpretácie“, teda či má v Hitchcockových filmoch skutočne všetko predurčený význam. Zároveň si kladie otázku, ako by mohol vyzerať remake niektorého z jeho filmov.
Pomocou analýzy filmov Andreja Tarkovského sa snaží ukázať, ako motív traumatickej či cudzorodej Veci, ktorý funguje ako mechanizmus zhmotňujúci nevedomé fantázie človeka, figuruje v diegetickom priestore kinematografického naratívu. V eseji o filme Lost Highway Davida Lyncha sa Žižek zaoberá tým, do akej miery sú touto postmodernou snímkou prestúpené filmové klišé a, naopak, nakoľko vážne treba chápať Lynchovo univerzum.
Autorkou úvodnej poznámky je Petra Hanáková. (česky)