Autorka prizýva čitateľov k sledovaniu rôznych prípadov z praxe psychologičky, ktorá rieši prípady na pracoviskách, v rôznych firmách i v súkromí. Názlerová opísala konzultácie a rozhovory klienta so psychológom veľmi živo, uviedla konkrétne dialógy, čo je vždy zaujímavé aj poučné. Dozvedáme sa, ako odborník s klientmi hovorí, ako argumentuje, ako presviedča a vedie k tomu, že prípad končí dobre. Pri týchto psychologických sedeniach sa vlastne veľa dozvieme aj o súčasných problémoch na pracoviskách, o typoch šéfov, o pocitoch „podriadených“, ako aj vôbec o problémoch, ktoré dnes ľudia mávajú.
Popri tejto línii, ktorá je možno až literatúrou faktu, rozvíja autorka líniu „oddychovú“, tzv. čítavú, o súkromí samotnej psychologičky. Mohlo by sa to nazvať aj ženským čítaním, ale text má kvality inteligentného, čistého a vtipného rozprávania príbehu o láske. Hrdinka sa ocitá v dosť zložitej situácii, lebo sa o ňu zaujímajú až traja chlapi. Jeden je už jej manželom, ale – niečo neklape. Sex im síce funguje dobre, no po psychologickej stránke to nefunguje – každý má celkom iné očakávania od života v páre.
Ďalší záujemca je jeden z klientov a len jemne sa k psychologičke približuje, tretí je Arab (vzdialená rodina, lebo s jeho zosnulým príbuzným má hrdinka dieťa). Vyzerá to veľmi zložito, ale autorka zľahka a vkusne, vo všetkej počestnosti, prechádza úskaliami týchto hroziacich vášní a zvodov. Nie je ľahostajná k mužským pôvabom, ale vydrží a napokon nepoškvrnená spočinie v jednom z ponúknutých náručí.
Čitateľ číta tento text troška ako hru, sleduje, ako šikovne a s psychologickou obratnosťou zaobchádza dotyčná žena s chlapmi, ako osvietene sa stavia aj k rozdielom v kultúrach a náboženstvách. Navyše, hoci je pri tele, nič si z toho nerobí a o čo má viac kíl, o to viac im múti hlavy. Sympatický je jej apetít, chuť nielen na telesnú lásku (zostáva však odmietavá a vie si zabezpečiť nedotknuteľnosť, hoci ich rozpaľuje!), ale aj na rôzne mastné lahôdky a stejky, na dobré nápoje.
Skrátka, knižka Návod na obsluhu šéfa obsahuje rôzne návody či inšpirácie na pohodu. A v závere knižky je priamo malá psychologická konzultácia – tam sa názov knihy mení na názov kapitoly a tá sa volá – Návod na obsluhu života. V nej dostane čitateľ v bodoch niekoľko konkrétnych rád, ako postupovať, aby bol spokojný a aby raz zomieral vyrovnaný.
Autorka pripomína, že v posledných minútach života človek nebude myslieť na to, či mal pracovné úspechy, ale ocení, ak ho bude mať kto držať za ruku (varovanie pre workholikov!). Knižka je teda trocha taký mišmaš zábavy a posolstiev, ale vcelku milé čítanie z pera milej, plnoštíhlej a dobromyseľnej Renáty Názlerovej, známej aj z televíznej Súdnej siene.