Foto: Juraj Starovecký (6), koláž: Pravda
Do finálovej päťky prestížnej literárnej ceny Anasoft litera 2018 sa spomedzi desiatich kandidátov prebojovali autori Etela Farkašová, Daniel Majling, Mária Modrovich, Vanda Rozenbergová a Pavel Vilikovský.
Pomyselnú esenciu slovenskej prózy v podobe desiatich nominantov zverejnila porota v zložení Zoltán Rédey, Miroslava Vallová, Lucia Molnár Satinská, Derek Rebro a Patrik Oriešek už koncom februára tohto roka. Okrem spomínaných autorov sa v nej objavili aj Peter Macsovszky, Alexandra Salmela či Dušan Vicen. Po dvanástich ročníkoch fungovania ceny Anasoft litera sa však jej organizátori rozhodli pristúpiť k zmene štatútu. Prvýkrát v histórii tak aktuálna porota rozhodla aj o medzistupni – pätici titulov, ktorá sľubuje konkrétnejšie predstavenie a reflektovanie stavu hodnotnej súčasnej slovenskej pôvodnej prozaickej literatúry.
„Prekvapilo ma, že rozhodovanie vôbec nebolo ľahké. Dokonca si myslím, že bolo ťažšie. Diskusia bola približne rovnako dlhá ako pri výbere desiatky. Je to zvláštne, pretože do desiatky sme vyberali spomedzi viac ako dvesto kníh,“ priznala včera v Rádiu Devín jedna z porotkýň, jazykovedkyňa a prekladateľka Lucia Molnár Satinská. Rovnaký názor má aj jej porotcovská kolegyňa, redaktorka a riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová. „Manévrovací priestor bol určite menší. A postoje vyhranenejšie,“ dodala vo vysielaní pri príležitosti oficiálneho zverejnenia piatich finalistov ceny.
Experiment sa cení
Keď porota ešte vo februári ohlasovala desať najlepších kníh slovenskej prózy za rok 2017, publicistovi a prekladateľovi Patrikovi Oriešekovi medzi hodnotenými titulmi chýbali odvážnejšie a progresívnejšie žánre. Ako vtedy vyčítal slovenským autorom, zväčša ide o konzervatívne žánre a boja sa ísť do experimentu. O to viac si porota cenila literárny počin spisovateľa a dramaturga Daniela Majlinga – zbierku poviedok Ruzká klazika, ktorú vtedy označila za najväčší, najvtipnejší, no zároveň umne napísaný experiment.
„Ruzká klazika – suverénne napísaná, napriek absencii novosti kontextovo invenčná a zábavná kniha, pri ktorej si príde na svoje tak literárna vedkyňa, odhaľujúca jej skryté aj metajazykové vrstvy či intertextuálne odkazy, ako aj bežný čitateľ, oddávajúci sa pútavým príbehom,“ priblížil knihu literárny kritik a redaktor Derek Rebro. Majlingove príbehy určené ľuďom, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku, a obracajú sa na jej falzifikáty vyrábané v čínskych fabrikách, koncom minulého roka zvíťazili aj v ankete Kniha roka denníka Pravda 2017.
Za Danielom Majlingom však v ankete denníka Pravda tesne zaostával aj ďalší finalista – a rovnako už dvojnásobný laureát ceny Anasoft litera – Pavel Vilikovský s románom Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa. V knihe sa Vilikovský zameriava na ľúbostný príbeh mladého pracovníka reklamnej agentúry Ivana, ktorý sa postupne začína čoraz viac zamotávať. Ako v Rádiu Devín uviedla Miroslava Vallová, titul opäť raz preukazuje majstrovstvo svojho tvorcu: „Zaujme aj tým, že hovorí o autorstve ako takom. Je to akoby román v románe. Hlavným hrdinom je postava, ktorú vytvoril neznámy spisovateľ a ktorá začína žiť vlastným životom. Okrem toho z knihy cítiť aj filozofický podtón, nevedno či chcený, alebo nechcený.“
Cez optiku ženy
Prevahu vo finálovej pätici majú ženy. Každá však disponuje celkom iným pohľadom a spôsobom rozprávania, ktoré determinuje vek, vzdelanie či postavenie v zložitom systéme medziľudských a rodinných vzťahov. Aká je súčasná žena? Vek – niekde medzi 26 až 40, solídny partner, uspokojujúce finančné zázemie a dieťa, ktoré prišlo, aby pretvorilo všetko dosiaľ nastavené. Ostáva jej ešte energia na absorbovanie intelektuálnych podnetov, vynorí sa nad životom očakávaná dúha v podobe bezbrehej starostlivosti a vibrujúcej lásky? Aj na tieto otázky sa snaží odpovedať kniha Flešbek spisovateľky Márie Modrovich, ktorá sa podľa poroty v rámci tvorby kvalitatívne posunula vpred.
Jedným z najlepších slovenských románov, aké v minulom roku vyšli, je však podľa Lucie Molnár Satinskej kniha Scenár od Etely Farkašovej. Príbeh, ktorý podáva sugestívnu výpoveď o vnútornom svete intelektuálky sedemdesiatničky, vyzdvihuje aj Derek Rebro. „Málokto u nás tematizuje feministické otázky (už tu by som mohol skončiť) s takou formálnou presvedčivosťou a takto netézovito. Texty sú angažované zvnútra, a o to účinnejšie,“ dodal porotca k finálovému titulu.
Do rozvetvenejšieho sveta nefungujúcej rodiny zase čitateľa prináša román Vandy Rozenbergovej – Muž z jamy a deti z lásky. Podľa Rebra ide o dôkaz, že autorkin špecifický hlas u nás nemá obdobu: „Text zaujme aj v našej literatúre málo (tobôž takto jedinečne) spracovanou témou rodiny, ktorú Rozenbergová predostiera tak v nesprofanovanej a ideologicky nevyprázdnenej, ako aj v čierno-bielo nerozvrstvenej rovine.“
Napriek finálovej päťke môže verejnosť stále vyberať z pôvodnej desiatky v hlasovaní Ceny čitateľov Anasoft litera. Elektronické hlasovanie je otvorené do 19. septembra. V ten istý deň porota počas slávnostného ceremoniálu v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave vyhlási aj laureáta ceny Anasoft litera. Ten po prvý raz dostane okrem šeku na 10-tisíc eur aj hmotnú cenu – symbolické ťažidlo na knihy vyrobené špeciálne na objednávku literárnej ceny.
