Rukopis rozvíja témy obsiahnuté v danom dystopicko-satirickom románe z roku 1962. Nedokončené nebeletristické pokračovanie je označované ako „sčasti filozofická reflexia a sčasti autobiografia“. Obsahuje i Burgessovu reakciu na kontroverznú filmovú adaptáciu zmieneného románu režiséra Stanleyho Kubricka z roku 1971.
Rukopis rozpísaného diela bol nájdený medzi Burgessovými písomnosťami v jeho dome v talianskom meste Bracciano pri Ríme. Keď dom po jeho smrti v roku 1993 predali, archív previezli do Manchestra, kde ho postupne katalogizuje jeho nadácia International Anthony Burgess Foundation.
Burgess túto literárnu prácu popísal ako „závažné filozofické vyhlásenie o súčasnom ľudskom osude“, v ktorom načrtáva svoje starosti o následky technológií na ľudstvo, najmä médií, filmu a televízie.
Dielo zároveň vysvetľuje nezvyčajný názov Burgessovho slávneho románu: „V roku 1945, keď som sa vrátil z armády, som v jednom londýnskom hostinci začul 80-ročného muža povedať, že niekto je taký čudný ako mechanický pomaranč.“
Riaditeľ Burgessovej nadácie Andrew Biswell uviedol: „Toto pozoruhodné nepublikované pokračovanie Mechanického pomaranča vrhá nové svetlo na Burgessa, Kubricka i polemiku, ktorá obklopuje dané dielo. Zároveň prezentuje jeho názory na zločin, trest, ako aj možné zničujúce efekty vizuálnej kultúry.“