V novej dánovke Nevieš dňa, nevieš hodiny sa tisícročie začalo vraždou

, 20.02.2020 14:00
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Novinka Dominika Dána sa volá Nevieš dňa, nevieš hodiny. Autor: ,

Po predchádzajúcej knihe autora Dominika Dána Pochovaní zaživa, ktorú v sérii takmer troch desiatok dánoviek považujem za jednu z tých slabších, najnovšia, 29. kniha Nevieš dňa, nevieš hodiny sa zas číta jedným dychom, zľahka.

Opäť sa zasmejete na vtipných slovných výmenách členov detektívnej kancelárie č. 141. Alebo na vzájomných prekáračkách so súdnym lekárom Lengyelom. Hneď v prvej kapitole, v prvý pracovný deň nového milénia, sa ocitnete ešte v posilvestrovskej nálade v pitevni! Raketový nástup do nového tisícročia.

Dej sa odohráva na prelome rokov 1999 a 2000. Pred dvadsiatimi rokmi, v čase, keď sme sa všetci báli, že svet bude iný. A on aj iný je, hoci vraždy majú stále rovnako primitívne motívy. Počas silvestrovskej noci dve hodiny pred polnocou zavolajú detektíva Krauza na cintorín k náhrobnému kameňu postriekanému krvou­.

A to nie je všetko. Šokujúci je čerstvo vytesaný dátum úmrtia – čo je nasledujúci deň, deň nového tisícročia. Spočiatku to celé vyzerá ako hlúpy žart, ale len do chvíle, kým z operačného strediska nenahlásia, že človek s menom na náhrobku prvú hodinu po polnoci naozaj zomrel. Ale asi nie vlastnou rukou – niekto ho strelil do chrbta. Mŕtvy je Artur Zachar, vdovec a podnikateľ, zberateľ historických zbraní, ktorého ľudia v neveľkej firme majú, zdá sa, radi. Alebo už možno nie?

O Dominikovi Dánovi, ktorého predstavovať netreba, je známe, že jeho krimiromány sa odohrávajú v rôznych časových obdobiach. Takže ak sa v jednej z predchádzajúcich kníh (v poradí 27. knihe Venuša zo zátoky odohrávajúcej sa v roku 2009) rozlúčil s jednou zo svojich kultových postáv, vyšetrovateľom Burgerom, v najnovšej knihe odohrávajúcej sa vlastne o deväť rokov skôr tento skúsený, dobrácky detektív ešte nie je chorý.

V tomto prípade príjemný posun v čase, lebo jeho vynútený odchod z partie detektívov zo zdravotných dôvodov bol pre verných fanúšikov dánoviek možno smutnejší ako všetky tie brutálne vraždy dohromady.

Tak ako už autor zvykne, knihou sa neťahá len jedna dejová línia. Kancelária 141 vyšetruje nielen Zacharovu záhadnú (samo)vraždu, ale otáznik vzbudzuje aj pri požiari zhorené telo tínedžerky, ktorá sa nezadusila dymom. Má poškodenú jazylku, kostičku v krku. Čo sa udialo počas bujarej silvestrovskej noci v byte paneláka, kde Nový rok oslavovala opitá partia mladých? Ublíženie na zdraví so smrteľným následkom? Vražda? Navyše išlo o byt policajného kolegu, ktorý ako dôverčivý otec nechal svojich takmer dospelých potomkov doma samých.

V oboch prípadoch – neprezraďme, či ich v závere autor prepojí – zohrávajú svoju úlohu choroby. Dnes moderné diagnózy, na ktoré sa často umiera. Napokon, detektívi, lekári i súdni lekári majú jedno spoločné. Všetci musia (alebo by mali) pátrať po príčine. Vrah nie je záhradník. A hovoril tu vlastne niekto o vražde?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#nevieš hodiny #Nevieš dňa #kniha #Dominik Dán
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku