Názov knihy v českom vydaní je trocha pozmenený, váš román Kustódi/Arianina kniha vychádza ako Arianina ztracená kniha. Je to lepší alebo len praktickejší názov?
O úpravu ma požiadal vydavateľ v súvislosti s českým knižným trhom. Aj nový názov sa však vzťahuje na obsah románu, hovorí o životných stratách mojej hrdinky. No dotýka sa aj mňa osobne a času, ktorý stále uplýva.
Radila sa s vami prekladateľka Božena Správcová? Znie vám vaša kniha v češtine príjemne alebo ju nepoznávate?
Mala som možnosť preklad viackrát čítať. V prvej verzii, keď sme v Prahe spolu dotvárali detaily, a potom v niekoľkých korektúrach. Od začiatku som z čítania mala pôžitok, oceňovala som, že sa prekladateľka, ktorá je aj poetkou, nechala viesť mojím textom a preložila ho umelecky, krásne, zachovávajúc poéziu i tajomstvo, ktoré nesie. Zároveň som sa mohla vrátiť k svojmu dielu a opraviť pár drobností, o ktorých som premýšľala už skôr.
Foto: archív Evy Maliti
Bude kniha Čechom blízka? Dej sa odohráva aj v Prahe, v próze účinkuje Letohrádok Hviezda (na obálke je jeho strecha). Bol prvotnou inšpiráciou alebo sa do deja dostal?
Mám pocit, že tí, čo sa dosiaľ knihou zaoberali, vydavateľ, prekladateľka i grafik, si práve tento slovensko-český kontext jasne uvedomovali. Je to moment, ktorý sa na Slovensku pri vyjdení knihy – na škodu veci – akosi prehliadol. Letohrádok Hviezda je mojím obľúbeným miestom, ktoré sa snažím navštíviť vždy, keď som v Prahe. Mimochodom, naozaj som v ňom prvý raz videla kustódov, pracovníkov s tabuľkami, kde mali napísané – „kustod".
Čo pre vás znamená preklad do češtiny? Je vám blízka česká kultúra?
Teším sa, že kniha bude mať svoj ďalší život v českom prostredí. Ako keby sa nanovo narodila. Doma som sa kedysi cez rodičov filmárov, (otec bol filmový novinár, tak aj cez rozhovory a fotografie) veľa dozvedala o novej vlne československej kinematografie, poznala som filmy Formana, Chytilovej, ale aj našich – Jakubiska, Havettu či Hanáka. Boli to pre mňa silné vnemy. Z českej literatúry som si obľúbila autorov historizujúcich, poetických a experimentujúcich, blízky mi je Vladislav Vančura. No mala som rada aj skvelé poviedky Karla Čapka.
Ste prekladateľka z ruštiny. Chceli by ste niečo preložiť aj z češtiny?
Samotný preklad je citlivá vec. Zatiaľ čo preložená slovenská kniha má v českom prostredí svoj význam, o preklade českej prózy na Slovensku, kde je čítanie českých kníh stále živé, to ťažko presne povedať. Ale som tomu otvorená, rada preložím niečo pekné. Mám za sebou náročný rok, keď som sústredene písala vlastné prózy, teraz vítam, že mám možnosť kurírovať sa vo svojom obľúbenom Bardejove.
