Foto: Artforum
Obrázok namaľovala Anna Cima, mladá česká japanologička, ktorá sa okrem písania venuje aj ilustrovaniu a hudbe. Možno si spomínate na jej originálny román Probudím se na Šibuji, ktorý získal cenu Magnesia Litera za objav roku 2018.
Jedno hrdinkino ja uviazlo v tokijskej štvrti a nemohlo sa z nej vrátiť do Prahy. Práve Anna Cima nakreslila do Cabalovej knižky desať kresieb, za ktoré jej v závere autor ďakuje. Vraj súhlasila s ilustrovaním Satori v Trenčíne ešte v čase, keď text nebol dokončený a nemal vydavateľa.
Možno preto, že sama napísala knižku s podobným námetom, možno preto, že ako japanologička tušila, čo znamená satori v názve. Ide o pojem zo zenbudhizmu, ktorý sa dá preložiť ako osvietenie, prebudenie či poznanie. Sami zenoví majstri ho vraj odmietajú vysvetľovať, pretože na jeho pochopenie je potrebná osobná skúsenosť.
Inému možno pripomenie Kerouacovu novelu Satori v Paríži a tú letmo Cabala v knižke aj spomenie. Celkom však stačí ponoriť sa do čarovne snového Cabalovho textu, kde si literárnych zmienok užijeme do sýtosti.
Pre ktorúsi kritičku bolo množstvo literárnych, hudobných či filmových odkazov síce na hrane únosnosti, no iný práve to ocení a možno práve vďaka Cabalovi sa dozvie o existencii argentínskeho filmu Medianeras.
Na brehoch Atlantiku
Nuž, autor sa s čitateľom pohráva, ale veľmi príjemne. Na konci knižky o sebe píše, že sa narodil v Trenčíne, ktorý je veľký ako New York. Do kina jazdí metrom. Vedie internetový antikvariát, číta súčasnú a modernú svetovú prózu.
Žije na severnej periférii mesta a vo voľnom čase sa venuje písaniu. Táto charakteristika už toho, kto práve dočítal jeho príbeh o Vincentovi, Jakubovi, Sáre a Kláre neprekvapí.
Hneď v prvej kapitole o Sáre s ňou hlavný hrdina Vincent popíja víno a sleduje film v byte na 32. poschodí mrakodrapu – predtým, ako Sára odíde do Francúzska. V druhej sa na scéne zjaví Vincentova terapeutka, z ktorej sa čoskoro vykľuje Klára.
Už tretia kapitola sa volá Možný život Kláry a čitateľ si uvedomí, že skutočnosť sa prelína s predstavami. No čarovne, takže rád pristúpi na autorovu hru.
Celý príbeh sa odohráva v Trenčíne, ktorý má staré centrum, no aj čínsku štvrť, kde žijú ľudia najrôznejších národností Ďalekého východu, obkolesujú ho mrakodrapy, v meste premáva metro a samotný Trenčín leží na brehoch Atlantiku. Stále sa koná festival Artfilm a potomok Číňanov predáva bryndzové halušky v žemli na deväť spôsobov.
Pamätá si na mamuty
V akom čase sa ocitáme, nevedno, no vlastne to nie je podstatné – samy postavy sa rozprávajú o cestovaní v čase rôznymi smermi. Krajšie než literárne zmienky sú pasáže ako táto:
„Jej (Klárina) pamäť musela siahať kamsi k paleolitu a keď veľmi chcela, vybavila si, ako udržiavala oheň v jaskyni, kým boli muži na love. Vincent ju raz dokonca v reštaurácii počul povedať: Chutí to ako mamutie mäso. Nato vytiahla z úst rozžutý chuchvalec šľachovitej hmoty a zabalila ho do servítky, v ktorej bol pôvodne uložený príbor.“
Kláre s Vincentom, ktorý má rázštep, sa narodí Jakub a neskôr v texte splynie s postavou Vincenta. Aj on miluje knihy, pracuje v antikvariáte, má problém komunikovať s inými a zoznámi sa s pôvabnou terapeutkou…
Sám Cabala niekoľko stránok pred koncom novely píše: „Sedí tam, dlho myslí na Sáru, ktorú naozaj poznal a nemusel si k nej vymýšľať žiadny naratív. Ktorú naozaj poznal, ale odišla rovnako ako tá, ktorú si z veľkej časti vymyslel, Tak aký je v tom rozdiel? Nie je napokon úplne jedno, či si niekoho vymyslel a niekoho iného naozaj stretával? Ako sa spomienka líši od predstavy? Keby boli spomienka a predstava ženy, boli by sestry. Sára a Klára.“
Text plný bítnikov (aj Sára má prezývku Bítníčka) a prekrásnych viet sa začína citátom Lucie Piussi o rázštepe a končí sa ďalším citátom – od J. K. Rowlingovej. Vedeli ste, že čarodejnica, ktorá v Bandone bojovala s vílou Banší a premohla ju, má zase rázštep pery?
