V predslove píše, že si vybral autorov, ktorí sú mu blízki a pripúšťa, že niektorí spisovatelia v knihe môžu chýbať, iní sa môžu zdať nadbytoční.
Či je tak alebo onak, Jurík nepíše reprezentatívnu encyklopédiu s prísne, objektívne stanovenými kritériami výberu, ale je tvorcom série novinárskych rozhovorov, v ktorých strieda odbornú polohu so subjektívnym zaujatím.
V tomto žánrovom rámci poskytuje pomerne širokospektrálny obraz o slovenskej literárnej scéne z posledných tamer šiestich desaťročí. Od najstaršieho, vlani v januári zosnulého Ladislava Ťažkého, až po predstaviteľku feministického prúdu Janu Juráňovú.
Publikácia má nemalý rozsah, až 504 strán, ale aj tak sú niektoré rozhovory v skrátenej verzii. Vydavateľ, Literárne a informačné centrum, preto vyšiel v ústrety záujemcom o plné znenie všetkých interwiev a zverejnil ich na svojich internetových stránkach.
Ľuboš Jurík: Rozhovory po rokoch, Literárne informačné centrum