Preložili vám už nejaký text do češtiny? Čo to pre autora znamená? Môže ho prekladateľ pokaziť alebo vylepšiť?
Môj text tento rok vybrali do antológie desiatich slovenských básnikov. Po prvýkrát teda svoj text čítam v češtine. Je to pocta. O to viac, že moje verše prebásnila práve Jana Štroblová. Vylepšiť originál je možné vždy. Špecifickosť projektu bola v tom, že my Slováci sme (pokiaľ ide o češtinu) de facto bilingválni. A tak som si preklad mohla čítať v dôverne známom jazyku, dokonca vzniesť pripomienky. Bol otvorený dialóg, a to je vzácne. Zaujímavé bolo, že čeština nevie vyjadriť dokonalým ekvivalentom dve slová z mojich básní: „zavýjaš“ a „odkliata“ (riešenie v češtine nie je ideálne: „vydávaš vytí“ – príliš opisné a „zbavená prokletí“ – čo zase vyjadruje iný významový odtienok.) Moje básne boli publikované vo viacerých jazykoch, aj neeurópskych, ale len v antológiách, resp. časopisecky. Najviac ma potešilo, keď sa jedna moja ľúbostná báseň ocitla na vagónoch bruselského metra v angličtine aj vo francúzštine. Išlo o ambiciózny projekt s cieľom predstaviť jednou ukážkou mladých básnikov z každej členskej krajiny EÚ a zároveň cestujúcim spríjemniť pobyt v podzemí.
Poznáte svojich prekladateľov? Konzultujete navzájom preklad alebo pracuje samostatne?
Nie všetkých „mojich“ prekladateľov poznám. Ideálom je nielen ich poznať, ale môcť s nimi preklad konzultovať. Keď prekladám ja sama básne alebo prózy z čínštiny, chýba mi komunikácia s autorom. Každé riešenie je na prekladateľovi – tvorivo oblieka myšlienky do slov nanovo. Má právo robiť jemné významové aj zvukové posuny. Problém je, ak zle „prečíta“ originál na rovine gramatickej alebo lexikálnej. Napríklad „nefritovú rosu“ mi raz prekladateľ do angličtiny preložil ako „nefritovú ružu“. Ale zmysel knihy by to samozrejme nezmenilo. Náročné sú významové odtienky pri špecifických slovách ako napr. „frajer“ (v zmysle švihák), „pipka“ (naivné dievča) atď. To slovo môže byť aj kľúčové a nie vždy má plnohodnotný ekvivalent. Ak je nebodaj v samotnom názve knihy, tvorivá výzva je ešte silnejšia.
Treba slovenské knihy prekladať do češtiny, lebo inak by si ich českí čitatelia nenašli alebo by im nerozumeli?
Preklad do češtiny je pre slovenské knihy zrejme nevyhnutný. Pre generáciu narodenú pred začiatkom 70. rokov asi nie. Ale pre tých mladších áno. Predstavujem si, že mladému Čechovi môže znieť slovenčina skoro ako môjmu uchu poľština… Výnimkou sú samozrejme tí, čo sem pravidelne chodia, nebodaj čítajú po slovensky knihy a pozerajú filmy. Ale to číslo je, obávam sa, zanedbateľné. V každom prípade by bolo zaujímavé urobiť niečo ako prieskum – lingvistickú štúdiu, do akej miery (mladí) Česi rozumejú, resp. nerozumejú slovenčine. Možno námet na diplomovú prácu.
