„Próza DAV-u zostáva rovnako dokumentom a svedectvom jedného zápasu o modernú tvár Slovenska, ako aj kapitolou, ktorá predstavuje jeden z absolútnych vrcholov modernizmu v slovenskej medzivojnovej literatúre,“ píše Michal Habaj, zostavovateľ unikátnej antológie DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy.
Ako však dodáva: „Tento zápas a táto kapitola sú zväčša ešte stále obchádzané a nespravodlivo zabúdané, hoci práve v nich sa nachádzajú zdroje kultúrnych hodnôt a tradície, ku ktorým sa môžeme vracať, ktoré sú živé a majú stále viac čo povedať i dnes.“
Foto: KPTL
Pero namiesto cigarety
Davisti sa síce venovali najmä poézii, ich prozaická tvorba je však nemenej hodnotná. Nová publikácia vydavateľstva KPTL ponúka výber z tvorby členov DAV-u Jozefa Tomášika-Dumína, Andreja Siráckeho, Daniela Okáliho, Jána Roba-Poničana, Laca Novomeského, Eda Urxa, Jarka Elena, Joža Zindra a Petra Jilemnického.
Rozsahovo sa úseky knihy rôznia, pomenej strán je venovaných Lacovi Novomeskému či Jánovi Robovi-Poničanovi, veľký priestor zaberá napríklad tvorba Petra Jilemnického. Dôvod je jednoduchý a vysvetlený v edičnej poznámke: „Nepomer odráža reálny rozsah prozaickej tvorby autorov a naznačuje, akú úlohu a miesto mala v kontexte diela toho-ktorého autora, a tiež vypovedá o tom, aký bol celkový obraz a zastúpenie prózy v rámci hnutia DAV.“
Čítajte viac Básnici Pravdy. Novomeský, Kostra, Smrek, Žáry
O neustálom antikomunistickom sentimente, ktorý u nás vládne, svedčí aj spôsob, akým sa učí o tvorbe Laca Novomeského, azda najznámejšieho predstaviteľa DAV-u. Z čias, keď som navštevovala gymnázium v Senici, ktoré po ňom nesie meno, si veľmi dobre pamätám, ako bolo v osnovách zdôrazňované, že bol komunistom. Jeho dielu sa v rámci výučby veľa času nevenovalo, no dozvedeli sme sa aspoň „pikošku“: na jeho portréte, ktorý zdobí schodisko školy, drží pero – v skutočnosti to však bola cigareta, ktorú šikovne vyretušovali.
Či už ide o Novomeského, alebo o ostatných davistov, ich tvorba je unikátnym obrazom myslenia vtedajšej ľavicovo orientovanej mládeže, ktorá sa nebála byť vo svojich textoch ostrá, no zároveň vynikala úžasným zmyslom pre estetiku. V jednotlivých poviedkach sa nielen zamýšľajú nad nespravodlivým usporiadaním spoločnosti, ale ho aj kritizujú a otvorene vyzývajú na zmenu.
Hrdinami ich prózy sú často obyčajní pracujúci ľudia, ktorí trpia pod bremenom nikdy sa nekončiacej práce plodiacej akési vysušené plody, ledva postačujúce pre obživu. Autori vyzdvihujú fyzickú, ale aj mentálnu silu pracujúcich, či už ide o ženy, alebo o mužov. Dejiskami ich príbehov sú fabriky, ale aj miesta zábavy más – cirkus, kino, krčma.
Čítajte viac Michal Habaj: Básnik v čase
Zindrov nešťastný osud
Autori často precítene opisujú lásku či očarovanie krásami sveta, celou antológiou však prechádza tiesnivý pocit ľudského nešťastia. Azda najviac zreteľné je to v tvorbe Joža Zindra, ktorá ma osobne oslovila najviac. Na rozdiel od väčšiny davistov sú viaceré jeho poviedky zasadené do dedinského prostredia, vyskytuje sa v nich znechutenie vojnou a kapitalizmom. Postavy musia často čeliť krutému osudu, ktorý sa s nimi nemazná. A veru ani samotný Zindr nemal šťastný život – jeho politická činnosť a ďalšie nepriaznivé podmienky ho dohnali k samovražde, ktorú spáchal, keď mal sotva 30 rokov.
Publikácia DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy mapuje najplodnejšie obdobie hnutia, teda roky 1922 až 1926. Predstavuje prierez tvorbou, ktorá bola na tú dobu priekopnícka a obsahovala viaceré prvky moderny.
Čítajte viac Prekliaty básnik Laco Novomeský
Autorov síce spájali spoločné hodnoty, každý z nich však využíval svojské estetické postupy, ktoré sa odrážali na slovách, ktoré používali, ale aj na syntaktickej skladbe vety či rôznych grafických vychytávkach. Nebáli sa irónie, sarkazmu ani otvoreného výsmechu. Napriek tomu, že ide o prózu, je jasné, že na jej autorov výrazne vplýval ich vzťah k poézii.
Keď sa človek postupne prelúskava knihou, vidí pred sebou obraz mladých mužov v letných oblekoch, ako s nadšením trávia večery vylievaním svojho vnútra na papier. Z ich textov nie je cítiť žiadna snaha vynikať, čitateľ verí každej ich myšlienkovej pohnútke. V poviedkach je totiž zreteľne vidieť, že ich cieľom bolo povzniesť slovenskú literatúru na vyššiu úroveň a zároveň prehovoriť k ľuďom a presvedčiť ich o tom, že svet, v ktorom žijú, sa dá a musí zmeniť. A to je niečo, čo zostáva aktuálne dodnes.
