Vždy sa pokúšal hľadať a nachádzať harmóniu medzi súradnicami života, a preto dokázal s ľahkou iróniou, pre neho takou typickou, prekonať politickú nepriazeň osudu svojej rodiny i neľahké televízne a divadelné začiatky.
Spoznali sme sa na chodbách Slovenskej televízie a už vtedy som ho vnímal ako nadčasového človeka a umelca, čoho dôkazom boli jeho umelecké práce, pod ktoré sa podpísal. Zostalo ich veľa v divadlách aj v televíznom a vo filmovom archíve.
Keď ma zastihla správa o jeho odchode, premietli sa mi mysľou naše vzájomné rozhovory, ktoré by som dokázal znovu citovať, každý z nich mi zostane v pamäti navždy vďaka veľkosti človeka, ktorý nikdy nemrhal slovami a snažil sa povedať málo a zároveň veľa. Bol to človek s mimoriadnym pozorovacím talentom a estét s dušou bádateľa. Nikdy nedal na povrchný prvý dojem, za každou svojou predstavou cestoval až k jej prameňom a neprestával bojovať za svoju umeleckú pravdu.
Mal rád život, pekné veci i pekné vzťahy a občas sa nebál zaklopať aj na nepoznané dvere. Povedal by som, že bol Armanim slovenského divadla v tom najlepšom zmysle slova – ušľachtilý, dôstojný a vždy jedinečný.
A dokonca ani ako profesor nebol rigidne profesorský, ale vnímavý, hĺbavý a tolerantný k tým, ktorých učil svoje remeslo. Tieto črty jeho povahy sa preniesli do mnohých televíznych inscenácií, ktoré aj s odstupom rokov čas ocenil ako archívne zlato s najvyšším puncom rýdzosti.
Milan Čorba nebol len kostýmový výtvarník, držiteľ množstva ocenení, vysokoškolský pedagóg a jeden z najvýznamnejších Slovákov. To všetko nech ohodnotí kritika, história a svet divadla a televíznej obrazovky. Bol veľkým človekom a chápavým poslucháčom, ktorý rozumel duši bohéma i matematika. Možno aj preto, že vyrastal v bratislavskom Podhradí, ktorého ulice boli vždy plné krásnych a pravdivých ľudských inscenácií so všetkými svojimi farebnými kostýmami, ktoré ho inšpirovali. Aj preto patrí Milan Čorba na pomyselný slovenský hrad ako kráľ kreatívneho divadelníctva, ktorému vdýchol svoju dušu vizionára.
Jeho cesta oproti času sa fyzicky skončila. Milan však ostane s nami vo svojom diele, ktoré nám zanechal spolu s jeho autorským optimistickým odkazom, že svet bude krajší vtedy, ak si ho sami takým urobíme.
NEKROLÓG ODZNEL V UTOROK NA VEREJNEJ POSLEDNEJ ROZLÚČKE V SND
