Eufória však skoro vyprchala. Prešlo dvadsaťtri rokov a totalita na nás stále smradľavo dýcha. Filmárku Piussi chcú odsúdiť za skvelý dokument o našom súdnictve. Vraždy Remiáša, Tupého ani Valka sa dodnes nevyšetrili. Kauzy „nástenkový tender“ aj „gorila“ pomaly, ale iste zapadajú prachom. Sudcovia sa boja nezávisle rozhodovať, novinársku odvahu vraj ohrozujú právne kľučky a z eštébakov sa stali oligarchovia. Namiesto občianskych slobôd nám rozkvitá byrokracia a klientelizmus. S nostalgiou si pozerám staré, čiernobiele fotky, na ktorých zasnežení ľudia v uliciach cinkajú kľúčikmi. V tvári majú odhodlanosť.
Dnes nám na námestiach posmrdkáva apatia. Preto si v predvečer novembrových osláv neotvorím víno, ale oblečiem teplé spodky a pôjdem pred ministerstvo spravodlivosti vyjadriť svoj protest. Proti skorumpovaným súdom a stíhaniu jednej odvážnej režisérky.