S nápadom, aby zhaslo osvetlenie známej kultúrnej pamiatky, prišla vizuálna umelkyňa Maja Štefančíková.
„Na Vysokej škole výtvarných umení vyučujem predmet, ktorý sa venuje chápaniu kontextu verejného priestoru. Keď minulý rok vypukol vojnový konflikt na Ukrajine, zadala som študentom úlohu, aby vypočítali, koľko by stálo nasvietenie Slavína vo farbách Ukrajiny. Potom som s nimi dlho diskutovala a zhodli sme sa na tom, že lepšie ako vysvietiť Slavín je vypnúť ho,“ vysvetlila Pravde hlavná iniciátorka výzvy.
Ako dodala, podobným riešením sa zaoberal už aj matematik, vysokoškolský pedagóg a kultúrny glosátor Damas Gruska i generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.
Tma ako na Ukrajine
Dôvody, prečo by sa malo zhasnúť osvetlenie pamätníka, autori výzvy zverejnili na internete. Hovoria najmä o solidarite a symbolickej podpore Ukrajiny.
Podľa Štefančíkovej by na Slavíne v ten večer zavládla tma, akú Ukrajinci zažívajú dennodenne, keďže ruské bombardovanie spôsobuje výpadky elektrickej energie. „Ide aj o zažitie toho pocitu, keď je človek potme. V tom je tá symbolika,“ priblížila.
Slavín postavili v roku 1960 ako pomník sovietskym vojakom, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy v apríli 1945. Štefančíková však odmieta, že by navrhnuté opatrenie znevážilo ich pamiatku, nehovoriac o tom, že tam v hroboch ležia nielen Rusi, ale aj Ukrajinci a vojaci ďalších národností.
„Nemyslím si, že by to bolo neúctivé. Aj na cintoríne zapaľujeme sviečky, no inak je potme,“ zdôvodnila.
Rozpor vidí v tom, že Slavín nie je iba cintorín, ale aj pamätník. Z pohľadu aktivistov sa v ňom spájajú dve funkcie, ktoré si navzájom odporujú. Na jednej strane ide o pietne miesto a úctu obetiam, na druhej strane o „symboliku, ktorá odkazuje na imperiálnu politiku Kremľa“.
„Problémom nie je ten cintorín, ale samotný monument. Nesie v sebe politické odkazy, a tie sú problematické. A tma je predsa súčasťou cintorína, je to odkaz na pietu, utíšenie a upokojenie,“ objasnila Štefančíková.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Čo znamená Slavín?
Iniciátori výzvy nenavrhujú len vypnutie osvetlenia. Chceli by aj otvoriť diskusiu o tom, ako Slavín ďalej vnímať a čo pre nás znamená. Považujú ho totiž za kritické miesto, s ktorým sa treba vyrovnať.
Ako pripomínajú, na vrchole dominanty stojí socha sovietskeho vojaka vysoká sedem metrov a celkom hore sa týči päťcípa hviezda, ktorá je odkazom „na Sovietsky zväz, spod ktorého vplyvu sme sa snažili vymaniť a aj po jeho rozpade čelíme vplyvu Ruska“.
Podľa nich je nepochopiteľné, že tú hviezdu počas nedávnej rekonštrukcie pamätníka ešte aj pozlátili. „Prečo sa také symboly vracajú späť do verejného priestoru?“ položila si otázku Štefančíková.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Slavín aj po roku 1989 zostal miestom, odkiaľ zaznieva propaganda bývalého režimu. Navštevujú ho štátne delegácie, ruskí nacionalisti aj motorkárske gangy ako napríklad neslávne známi Noční vlci. Pamätník zneužívajú i viacerí slovenskí politici a konšpirátori, ktorí majú blízko k Moskve.
„A ruská strana si ho bez ostychu privlastňuje tiež. Jedným z dôkazov je napríklad modernizácia nočného osvetlenia z roku 2014. Kto ju vtedy financoval? Ruská ambasáda. A to aj napriek tomu, že pamätník patrí pod správu hlavného mesta,“ uviedli vo výzve jej autori.
Ako zdôraznili, socha dnes pôsobí ako „schizofrénny maják boja za slobodu, no zároveň zostáva symbolom ruskej imperiálnej politiky, ktorej podobu zažíva práve teraz Ukrajina“.
Za aj proti
Okrem Štefančíkovej, Grusku a Alexandry Kusej sú iniciátormi verejnej výzvy aj ďalší predstavitelia kultúrneho a spoločenského života ako rektorka VŠVU Bohunka Koklesová, kurátorka SNG Petra Hanáková, vizuálny umelec Viliam Slaminka či politológovia Grigorij Mesežnikov a Andrej Findor.
Výzvu, ktorá sa na internete objavila už večer 3. februára, podporili aj herci Richard Stanke a Juraj Kemka, sociologička Zora Bútorová, spisovateľ Michal Hvorecký, spisovateľ a textár Ján Štrasser, výtvarníčka Anna Daučíková či poslanec parlamentu Peter Osuský.
Zbieranie podpisov naďalej pokračuje a zatiaľ to vyzerá, že zámeru je naklonený aj bratislavský magistrát. „Hlavné mesto 24. februára zvažuje vypnutie Slavína,“ informovala Pravdu jeho hovorkyňa Dagmar Schmucková.
S nápadom zhasnúť osvetlenie pamätníka však nesúhlasí podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jozef Ťažký.
Čítajte viac Rusko začalo vyšetrovať zatretie časti Slavína farbami ukrajinskej vlajky
„Je to pietne miesto, spomienkový cintorín osloboditeľov z čias druhej svetovej vojny. Nesúvisí to so situáciou na Ukrajine, proti ktorej sa náš zväz ohradil už 25. februára minulého roka, keď sme vydali odmietavé stanovisko,“ povedal pre Pravdu. Podľa neho by sa proti ruskej agresii nemalo protestovať takýmto spôsobom.
„Neviem, prečo by tí vojaci, ktorí zomreli pri oslobodzovaní našej krajiny, mali zostať potme len preto, lebo si niekto myslí, že by na tom mali byť rovnako ako Ukrajinci. Môj osobný názor je, že by sa to nemalo robiť takto. Nie je to vhodné,“ zhodnotil Ťažký.
Historik a bývalý riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev, naopak, myšlienku ponoriť Slavín do tmy podporuje.
„Vôbec mi to neprekáža, odsudzujem vojnu na Ukrajine,“ prezradil Pravde. Ako doplnil, on sám už v marci 2022 na protest proti ruskej agresii vrátil Rad priateľstva, čo je vysoké štátne vyznamenanie, ktoré mu v roku 2013 udelil ruský prezident Vladimir Putin.
Slavín vojnu na Ukrajine pocítil už začiatkom marca minulého roka, keď niekto schody, stĺpy, ako aj priestor pod pamätníkom natrel modrou a žltou farbou. Vandalský čin vtedy ostro odsúdilo ruské veľvyslanectvo, ktoré to označilo za „znesvätenie pamätníka sovietskym vojakom osloboditeľom“.
| Bratislavský Slavín |
|---|
| Najväčší vojnový pamätník v strednej Európe |
| Stavali ho v rokoch 1957 – 1960 a slávnostne odhalili 4. apríla 1960 |
| Kvôli stavbe zbúrali vežu Kostola Panny Márie Snežnej na Kalvárii, ktorá zavadzala vo výhľade |
| Autorom výtvarného riešenia je sochár a architekt Ján Svetlík |
| Pamätník tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je obelisk vysoký 39,5 m |
| Na obelisku sa týči sedemmetrová socha sovietskeho vojaka s vlajkou od sochára Alexandra Trizuljaka |
| V areáli je pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní mesta v apríli 1945 |
| Výzdobu plochy dopĺňajú ďalšie diela významných sochárov |
| V roku 1962 Slavín vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku |
| Za socializmu tam chodili štátne delegácie a deti pred pamätníkom skladali pioniersky sľub |
| Vo februári 2005 navštívil Slavín ruský prezident Vladimir Putin |
