Vo štvrtok 14. marca 2024 o 17.30 hod., vzdajú divadelníci hold umeniu majstra „smutného smiechu“ v Modrom salóne v novej budove SND. Podujatie je určené pre verejnosť, vstup je voľný. Teatrológ Karol Mišovic priblíži osobnosť Jozefa Kronera, ktorého majstrovstvo budú môcť diváci obdivovať v zázname komédie Johanna Nepomuka Nestroya Strach z pekla z roku 1968. Snímku režíroval Karol L. Zachar a okrem Jozefa Kronera v nej účinkujú aj ďalšie legendy slovenského herectva – Karol Machata, Štefan Kvietik, Oldo Hlaváček, Beta Poničanová, Božidara Turzonovová, Emília Vášáryová.
„Jozef Kroner nastúpil do bratislavského angažmánu spolu s manželkou, herečkou Teréziou Kronerovou Hurbanovou v roku 1956. Prišli z martinského divadla, kde obaja zastávali pozíciu hereckých protagonistov stvárňujúcich najnáročnejšie úlohy repertoáru,“ uvádza Karol Mišovic a pokračuje: „Kroner tu bol nielen veselým prostáčikom Kubom (1949) v rovnomennej hre, ktorého neskôr zvečnil v televíznom filme (1965), ale aj despotickým panovníkom v titulnej úlohe Verhaerenovej drámy Filip II. (1953) či intrigánom Jagom v Shakespearovej tragédii Othello (1955).
Prestup do Bratislavy pre umelca síce znamenal nárast ponúk z rozhlasu, televízie a (domáceho i zahraničného) filmu, ale v divadle sa počet i pestrosť úloh mierne znížili. Bol síce hercom všetkých kľúčových režisérov vtedajšej činohry – Jozefa Budského, Tibora Rakovského, Karola L. Zachara, neskôr aj ich mladšieho kolegu Petra Mikulíka, ale postavy eminentnej podstaty sa tu pravidelne striedali s menšími partmi.
Režiséri si totiž uvedomovali, že Kroner dokáže vybudovať bohatú charakterizačnú klenbu nielen v rozsahom náročných rolách (Galén v Čapkovej Bielej nemoci, 1958; Vang v Brechtovom Dobrom človeku zo Sečuanu, 1962; Samko Uhrík v Bukovčanovom Kým kohút nezaspieva, 1969; Sganarel v Molièrovom Donovi Juanovi, 1972 a i.), ale i plasticky vykresliť drobné žánrové figúrky, ktoré v jeho podaní nadobúdali nadpriemerne presvedčivý človečenský tón.
Kronerovým odborom na javisku SND sa stali drobní hrdinovia a bežní ľudia, v pokoji si nažívajúci svoj životný kolobeh. Či už to boli roly komické, dramatické alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, s prejavom takým blízkym divákom sediacim v hľadisku. Umelecké kvality Jozefa Kronera si dodnes sprítomňujeme vďaka desiatkam filmov a televíznych a rozhlasových inscenácií. Takmer tridsať rokov bol pevnou súčasťou činoherného súboru Slovenského národného divadla.“
