Je natrieskaný postavami (až som niekedy strácala prehľad), dramatickými zvratmi a meniacim sa prostredím. Všade cítiť napätie mafiánskeho sveta, v ktorom nevieš dňa ani hodiny. Túto neistotu, až nervozitu, maskovanú veľkým sebavedomím, vyjadruje seriál veľmi presvedčivo a je to jeho najväčší triumf.
Možno je to vďaka tomu, že hlavnou mafiánkou je žena, ktorá, ak chce preraziť medzi chlapmi, musí byť dvojnásobne pohotová, krutá, bystrá, ale – predsa len má občas malú dušičku. Táto (trocha) sonda do psychológie mafiánky, dodáva seriálu mäkší rozmer (hrdinka žije viac spoločensky, rodinne), ale možno ho aj trocha spomaľuje.
Je tam viac večierkov, krásnych šiat, viac scén s priateľkami, s deťmi, v kuchyni, aj scén posteľových, než býva v iných mafiánskych filmoch. Mne to neprekážalo, ale niekto by možno radšej dej pohnal.
Kto je Griselda?
Nazvala by som ju aj Beštiou, lebo poznám jej skutočný príbeh, ale to by ju nesmela hrať krásna Sofia Vergara, ako to je v seriáli. Táto herečka – a taký je aj zámer projektu, poľudšťuje krutú obchodníčku s kokaínom a všíma si len niektoré črty Griseldinej povahy a zjavu. Kým skutočná Griselda bola územčistá, guľatá a mala nápadne malú bradu, filmová Griselda je vysoká, štíhla a má nápadne veľké prsia.
Napriek týmto rozdielom má herečka občas v tvári Griseldin odhodlaný a tvrdý výraz, je však stále krásna a divák je na jej strane. Na záver, napriek Griseldiným zločinom, bude možno nad jej osudom aj smútiť, lebo Griselda bola nešťastnica. Aj tento seriál patrí k tým, ktoré umelecky heroizujú zločin, aby práve cez vyvolané emócie scitliveli pohľad na problematiku – ako to je napríklad vo filme Bonnie a Clyde či Krstný otec.
Aj tento film vyberá z príbehu najmä romantiku, dobrodružstvo a vzťahovú sentimentalitu, aby pranieroval vonkajší (mimo mafie) svet, ktorému sa „zbojníci“ vlastne pomstievajú. Griselda Bianco je vo filme vykreslená ako cynička s mäkkým srdcom, ktorá miluje najmä svojich synov a kvôli nim je schopná všetkého. Prijíma hru, do ktorej ju osud uvrhol, a cíti sa v práve. Vinníci sú všetci ostatní. Neváha ich strieľať.
Čítajte viac Nový psychologický triler o klamstvách a rozpade rodiny
Vyrástla na kokaíne
Skutočná Griselda sa narodila v roku 1943 v Kolumbii a na kokaíne rástla. Celkom prirodzene sa stal jej živobytím. Bola však veľmi ambiciózna, tak za obchodom išla do cudziny, konkrétne na Miami. V tejto chvíli sa začína aj dej filmu. Griselda je rozhodnutá uplatniť sa v narkomafii a urobí pre to všetko.
Nasadí dôvtip, riskuje život, vraždí. Plán sa podarí, získa peniaze aj rešpekt v brandži, radia jej, aby si už len niekde bokom užívala, ale povaha jej to nedovolí. Nevie sa vzdať pozície aktívnej narkobarónky, vypadnúť z hry. Je ako šéfka veľkej firmy, zamestnáva množstvo dílerov, na všetko striehne.
Čítajte viac Recenzia: Dahmerov príbeh hovorí najmä o nás
Paradoxne cíti aj akúsi „zodpovednosť za podnik“ a nevie sa s „prácou“ rozlúčiť. Však má stále kopu nápadov – ako kvalitný kokaín získavať a ako ho šikovne predať. Druhá časť seriálu sa napríklad volá Bohatí belosi a vyjadruje Griseldine metódy a názory: Bohatí belosi všetko majú, žijú si ako prasce v žite, je to nespravodlivé.
Zaslúžia si, aby sa ničili drogami a Griselda vymýšľa spôsoby, ako ich na to naviesť. Využíva personál z bohatých domácností, trénerov tenisu a podobných ľudí, aby pekne naučili svojich pánov na drogy. Griselde sa darí, ale nepriatelia povstávajú proti nej najmä v brandži. Závidia jej, nenávidia ju, vytláčajú, oberajú o trhy. Griselda musí stále bojovať, a to je práve jej prirodzenosť.
Vyčíňanie čiernej vdovy
Však bojovanie o vlastnú existenciu nasávala už s materským mliekom. Jej matka bola prostitútka a tyranka, Griselda vyrastala na ulici. Vraj už keď mala 11 rokov, jej detský gang uniesol desaťročné dieťa bohatých, pýtal výkupné a dokonca to dieťa ani neprežilo. Sama Griselda bola prostitútkou a prvý manžel bol aj jej pasák.
Zabila ho, ako aj ďalších dvoch manželov (preto ju volali aj Čierna vdova). Bola vraj natoľko agresívna, že pokojne zastrelila človeka, ktorý sa na ňu škaredo pozrel. No dôvody mala obyčajne obchodné, ako to už u mafiánov býva.
Svojho najmladšieho syna pomenovala Corleone, podľa hrdinu filmu Krstný otec. Inšpirovala sa ním a sama sa stala obávanou „kmotrou“, na čo bola pyšná. Griselda považovala za víťazstvo, že sa zo svojho úbohého života vymanila a cítila sa v práve: V jej očiach boli všetci vinní. Rodina však nadovšetko! Presnejšie – synovia.
Však jeden z nich aj napísal o mame knižku, v ktorej velebil jej láskavosť k svojim deťom. Ľudí kniha o beštii pobúrila, ale syn vysvetľoval, že to je vlastne varovanie, ako sa nemá žiť, ako si človek nemá premárniť svoj (organizačný, lebo v tom vynikala) talent na zločin.
Podobne by mal v konečnom dôsledku vyznieť aj nový seriál. Jeho východiskom je životný príbeh Griseldy, ale ide o štylizáciu, ktorá je nahliadnutím do sveta obchodu s drogami. V jednej chvíli sa tam objaví aj plyšový medvedík (asi z Bogoty), čakám, že sa z neho posype biely prášok, ale to je skutočná hračka Griseldinho syna – aj deti narkobarónky sa chcú pokojne hrať. Žiaľ, Griselda im dala všetko, len toto nie. Zahrala si s nimi všetkými iba smrť. Bože, bože!
Diváka však môže upokojiť aspoň to, že časy, keď sa pašovali vankúšiky kokaínu v podprsenkách a gatkách, sú už preč. No platí aj to, že svet drog je ešte krutejší a anonymnejší. Zločinci majú čoraz menej zreteľné tváre a ťažšie sa s nimi bojuje. Zápas s Griseldou bol jednoduchší, bola nápadná, konkrétna.
Však bočná línia seriálu sleduje, ako ju stíha policajtka: Jedna žena na strane zločinu, druhá na strane spravodlivosti. Aj cez túto optiku sa dá film pozerať, ale najmä to je poznávací výlet do – pre neviniatka – neskutočného, chvíľami až halucinogénneho, sveta. Skrátka – trip.
