V Zoya Museum otvorili výstavu A ticho prichádza noc.
Organizátori svoj zámer približujú aj citátom z knihy Jeana-Luca Nancyho Základ obrazu: „Noc je priestor, kde sa forma odpútava z ukotvení a do určitej miery sa stane neviditeľnou." To je práve priestor pre fantáziu! V tme sa dá snívať, vidieť nejestvujúce, a to baví umelcov. „Nečakanou odchýlkou od známeho a konvenčného spochybňujú definované pravdy. Podnecujú predstavivosť a kritické myslenie, tvoria nové javy, súvislosti a identity. Prostredníctvom provokatívnych a podmanivých umeleckých diel skúmajú tajomné zákutia temnôt, súhru medzi fantáziou a realitou, vedomím a podvedomím, autenticitou a imitáciou,“ hovorí Kristína Zaťko Jarošová s prísľubom prekvapenia. Umelci vedia dať tvar aj neviditeľnému.
Čítajte viac Ašot Haas je aj vynálezcom a mágom. Pozrite sa, ako neviditeľné častice mení na zlato
Svet má Modru rád
Na výstave A ticho prichádza noc je tridsať obrazov od dvanástich výtvarníkov. V centre pozornosti je síce zvláštna estetika melanchólie, ba až mystiky, ale celkovo pôsobí expozícia vitálne a plnokrvne. Má v sebe svetlo i vzduch. Galéria je totiž obklopená vinicami a prírodou, takže umelecký zážitok je aj zemitý.
A ako vznikla táto kolekcia? Poznali zahraniční výtvarníci mestečko Modru? Sú to starší či mladší umelci? „S kolegom Patrikom Steinhauserom sme sa rozhodli prezentovať najmä strednú generáciu etablovaných, ale aj mladších výtvarníkov, ktorí pôsobia v metropolách umenia ako Paríž, Londýn či Berlín. Ich diela spája najmä akási snová, surreálna či až divadelná atmosféra, v ktorej zobrazujú individuálnu skúsenosť, emócie, spomienky a sny. Zaoberajú sa však aj témou sociálnej nerovnosti a zložitých vzťahov medzi ľuďmi, históriou a prírodou,“ vysvetľuje kurátorka a dodáva, že výstava má hlbší obsah, než sa na prvý pohľad zdá.
Foto: Kikinder
Prináša podnety na premýšľanie o dnešnom svete, umožňuje konfrontáciu slovenskej umeleckej scény s medzinárodnou, čo sa nám zíde ako soľ. Táto galéria je na kontakty vhodná, Modra sa všetkým páči. „Kvalitné umenie nepozná hranice a nemalo by mať len lokálny kontext. Každou podobnou prezentáciou vnímame zvýšený záujem nielen zo strany umelcov, ale aj od zahraničných zberateľov, inštitúcii i médií. Väčšina z výtvarníkov prišla aj na vernisáž a boli príjemne prekvapení možnosťami, ktoré naša umelecká scéna ponúka,“ hovorí kurátorka. Ponúka tiež komentované prehliadky, ktoré návštevníkov uvedú do sveta umenia a priblížia autorov. Dajú sa spojiť s rodinným výletom, lebo všetko je v krásnej prírode.
Foto: ZOYA Museum by Steinhauser Gallery
Vystavuje aj Marek Kvetan
Na výstave je dvanásť umelcov, každý z inej krajiny. Slovensko prezentujú diela Marka Kvetana, ktoré zaujmú vďaka multimediálnosti a využitiu nových technológií. Najnovšie sochy, ktoré boli vytlačené na 3D tlačiarni, zobrazujú podobu ľudskej kosti na ozdobnom piedestáli. Zaujímavý je aj Wolfe von Lenkiewicz z Veľkej Británie, ktorý kombinuje tradičnú techniku olejomaľby s novodobými možnosťami umelej inteligencie. Vytvára tak jedinečný vizuálny jazyk. Jeho obraz na výstave nadväzuje na mytologický príbeh boha Dia, ktorý vo forme krásneho bieleho býka (tu vo forme zebry) zlákal a uniesol mladú Európu cez rozbúrené more až na ostrov Kréta.
Foto: Kikinder
Znepokojujúca reprezentácia ľudskej podoby v diele Marka Velka (Francúzsko) je zasa obohatená o silnú symboliku. Používa masky a prestrojenia, skúma pocity odcudzenia a premeny známeho na neznáme. Primárne pracuje s dreveným uhlíkom a grafitom na papieri. Postavy Richarda Stipla (Česko) sú často zdobené firemnými logami a tetovaniami, zobrazuje ich nahé, čím vyjadruje zraniteľnosť i zložitosť existencie. Jina Park (Kórea) vytvára fascinujúce prostredie pripomínajúce divadlo, ktoré pozýva divákov na surreálnu cestu časom. To je len ukážka tvorby niekoľkých z autorov, ale aj z nej vidno, že výstava ponúka množstvo prekvapujúcich zážitkov.
