Ako sa už dávno pred jeho vydaním štvorica hudobníkov vyjadrovala v médiách, ich nové dielo predstavuje kapelu v tom najrýdzejšom stave. Bez dodatočných prísad štúdiových trikov, technologických vymožeností a orchestrálnych kulís, ako aj bez autorskej výpomoci producentov a nečlenov kapely. "Žiadne lži, žiadne imitácie!“ spieva frontman Paul Stanley v prvej piesni a ani zvyšným jedenástim kúskom nechýba originálna energia a dravosť hard rocku a glam metalu, s akou si kapela získava tisíce poslucháčov už od 70. rokov.
Paulov hlas nás sprevádza vo väčšine skladieb, aj keď svoj "monštruózny“ podiel na speve má prirodzene aj veľký bos a basák Gene Simmons. S jeho povestným vybrúseným jazykom prichádza už v druhej piesni Wall Of Sound k slovu temnejší tón so sexuálnymi podtónmi a narážkami. The Devil Is Me a Take Me Down Below s typickými simmonsovskými pózami iba napovedia, že Kiss sú nielen skúsení muzikanti a šoumeni, ale aj chlapi so všetkými svojimi potrebami a animálnymi pudmi, dobre skrytými pod ligotavými kostýmami komiksových hrdinov.
Okrem dvoch zakladateľov legendárnej hudobnej formácie sa za mikrofónom vystriedajú aj bubeník Eric Singer a gitarista Tommy Thayer. Skladby ako All For the Love Of Rock & Roll alebo Outta This World znejú v ich podaní takmer na nerozoznanie od ich slávnych predchodcov, a tak je nový album tiež dôkazom, že svoje niekdajšie vzory v rolách postavičiek Mačacieho a Vesmírneho muža nahradili viac ako plnokrvne aj po autorskej stránke. Takáto verná kópia Kiss v podaní Kiss dnes môže znieť súčasne ako stovky skupín čerpajúcich z ich tvorby a odkazu. Preto neprekvapí, ak našliapaný rokenrol v podobe Shout Mercy pôsobí ako vystrihnutý z repertoáru takých Turbonegro, o generáciu mladších hudobníkov, pre ktorých je tvrdý rock a bizarný make-up rovnako dobrou zámienkou na pekne hlučnú zábavu.
Popkultúrna ikona z newyorskej džungle sa po 40 rokoch a 100 miliónoch predaných nosičov vracia ku svojim koreňom v 70. rokoch v snahe upevniť si pozície po prvom albume s novým zložením Sonic Boom (2009), s ktorým sa predstavila prvýkrát aj slovenskému publiku na bratislavskom štadióne Inter. Starí dobrí Kiss prinášajú aj na svojom dvadsiatom opuse opäť chytľavé gitarové riffy a refrény, výraznú basovú linku a krikľavé aranžmány, priamočiare metafory a ľahkomyseľné posolstvá, tentoraz v nepatrne surovejšej rokenrolovej forme. Zostáva už len na poslucháčoch, či hudobný bozk v podobe nového albumu zanechá stopu, ktorá nebude len odtlačkom po rúži.
**Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Kiss: Monster, Universal, 2012