Recenzia: Nový album Kiss? Hotové monštrum!

14.12.2012 12:00
Kiss
Kiss v Bratislave. Autor:

"Peklo alebo aleluja!“ Hneď od úvodnej skladby Hell Or Hallelujah nás rockové monštrá Kiss presviedčajú, že nepôjde o žiadne piánko. A naozaj. Žiadne klávesy, sláčiky ani baladičky na najnovšom albume Monster od svetovej superskupiny nečakajte, nenájdete na ňom náznak sentimentu ani vláčneho diskotékového prešľapovania.

Ako sa už dávno pred jeho vydaním štvorica hudobníkov vyjadrovala v médiách, ich nové dielo predstavuje kapelu v tom najrýdzejšom stave. Bez dodatočných prísad štúdiových trikov, technologických vymožeností a orchestrálnych kulís, ako aj bez autorskej výpomoci producentov a nečlenov kapely. "Žiadne lži, žiadne imitácie!“ spieva frontman Paul Stanley v prvej piesni a ani zvyšným jedenástim kúskom nechýba originálna energia a dravosť hard rocku a glam metalu, s akou si kapela získava tisíce poslucháčov už od 70. rokov.

Paulov hlas nás sprevádza vo väčšine skladieb, aj keď svoj "monštruózny“ podiel na speve má prirodzene aj veľký bos a basák Gene Simmons. S jeho povestným vybrúseným jazykom prichádza už v druhej piesni Wall Of Sound k slovu temnejší tón so sexuálnymi podtónmi a narážkami. The Devil Is Me a Take Me Down Below s typickými simmonsovskými pózami iba napovedia, že Kiss sú nielen skúsení muzikanti a šoumeni, ale aj chlapi so všetkými svojimi potrebami a animálnymi pudmi, dobre skrytými pod ligotavými kostýmami komiksových hrdinov.

Okrem dvoch zakladateľov legendárnej hudobnej formácie sa za mikrofónom vystriedajú aj bubeník Eric Singer a gitarista Tommy Thayer. Skladby ako All For the Love Of Rock & Roll alebo Outta This World znejú v ich podaní takmer na nerozoznanie od ich slávnych predchodcov, a tak je nový album tiež dôkazom, že svoje niekdajšie vzory v rolách postavičiek Mačacieho a Vesmírneho muža nahradili viac ako plnokrvne aj po autorskej stránke. Takáto verná kópia Kiss v podaní Kiss dnes môže znieť súčasne ako stovky skupín čerpajúcich z ich tvorby a odkazu. Preto neprekvapí, ak našliapaný rokenrol v podobe Shout Mercy pôsobí ako vystrihnutý z repertoáru takých Turbonegro, o generáciu mladších hudobníkov, pre ktorých je tvrdý rock a bizarný make-up rovnako dobrou zámienkou na pekne hlučnú zábavu.

Popkultúrna ikona z newyorskej džungle sa po 40 rokoch a 100 miliónoch predaných nosičov vracia ku svojim koreňom v 70. rokoch v snahe upevniť si pozície po prvom albume s novým zložením Sonic Boom (2009), s ktorým sa predstavila prvýkrát aj slovenskému publiku na bratislavskom štadióne Inter. Starí dobrí Kiss prinášajú aj na svojom dvadsiatom opuse opäť chytľavé gitarové riffy a refrény, výraznú basovú linku a krikľavé aranžmány, priamočiare metafory a ľahkomyseľné posolstvá, tentoraz v nepatrne surovejšej rokenrolovej forme. Zostáva už len na poslucháčoch, či hudobný bozk v podobe nového albumu zanechá stopu, ktorá nebude len odtlačkom po rúži.

**Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Kiss: Monster, Universal, 2012

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk