Recenzia: Nový album Kiss? Hotové monštrum!

"Peklo alebo aleluja!“ Hneď od úvodnej skladby Hell Or Hallelujah nás rockové monštrá Kiss presviedčajú, že nepôjde o žiadne piánko. A naozaj. Žiadne klávesy, sláčiky ani baladičky na najnovšom albume Monster od svetovej superskupiny nečakajte, nenájdete na ňom náznak sentimentu ani vláčneho diskotékového prešľapovania.

14.12.2012 12:00
Kiss Foto:
Kiss v Bratislave.

Ako sa už dávno pred jeho vydaním štvorica hudobníkov vyjadrovala v médiách, ich nové dielo predstavuje kapelu v tom najrýdzejšom stave. Bez dodatočných prísad štúdiových trikov, technologických vymožeností a orchestrálnych kulís, ako aj bez autorskej výpomoci producentov a nečlenov kapely. "Žiadne lži, žiadne imitácie!“ spieva frontman Paul Stanley v prvej piesni a ani zvyšným jedenástim kúskom nechýba originálna energia a dravosť hard rocku a glam metalu, s akou si kapela získava tisíce poslucháčov už od 70. rokov.

Paulov hlas nás sprevádza vo väčšine skladieb, aj keď svoj "monštruózny“ podiel na speve má prirodzene aj veľký bos a basák Gene Simmons. S jeho povestným vybrúseným jazykom prichádza už v druhej piesni Wall Of Sound k slovu temnejší tón so sexuálnymi podtónmi a narážkami. The Devil Is Me a Take Me Down Below s typickými simmonsovskými pózami iba napovedia, že Kiss sú nielen skúsení muzikanti a šoumeni, ale aj chlapi so všetkými svojimi potrebami a animálnymi pudmi, dobre skrytými pod ligotavými kostýmami komiksových hrdinov.

Okrem dvoch zakladateľov legendárnej hudobnej formácie sa za mikrofónom vystriedajú aj bubeník Eric Singer a gitarista Tommy Thayer. Skladby ako All For the Love Of Rock & Roll alebo Outta This World znejú v ich podaní takmer na nerozoznanie od ich slávnych predchodcov, a tak je nový album tiež dôkazom, že svoje niekdajšie vzory v rolách postavičiek Mačacieho a Vesmírneho muža nahradili viac ako plnokrvne aj po autorskej stránke. Takáto verná kópia Kiss v podaní Kiss dnes môže znieť súčasne ako stovky skupín čerpajúcich z ich tvorby a odkazu. Preto neprekvapí, ak našliapaný rokenrol v podobe Shout Mercy pôsobí ako vystrihnutý z repertoáru takých Turbonegro, o generáciu mladších hudobníkov, pre ktorých je tvrdý rock a bizarný make-up rovnako dobrou zámienkou na pekne hlučnú zábavu.

Popkultúrna ikona z newyorskej džungle sa po 40 rokoch a 100 miliónoch predaných nosičov vracia ku svojim koreňom v 70. rokoch v snahe upevniť si pozície po prvom albume s novým zložením Sonic Boom (2009), s ktorým sa predstavila prvýkrát aj slovenskému publiku na bratislavskom štadióne Inter. Starí dobrí Kiss prinášajú aj na svojom dvadsiatom opuse opäť chytľavé gitarové riffy a refrény, výraznú basovú linku a krikľavé aranžmány, priamočiare metafory a ľahkomyseľné posolstvá, tentoraz v nepatrne surovejšej rokenrolovej forme. Zostáva už len na poslucháčoch, či hudobný bozk v podobe nového albumu zanechá stopu, ktorá nebude len odtlačkom po rúži.

**Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Kiss: Monster, Universal, 2012

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy