Ako si spomínate na vznik Bibiany? Kedy ste tam vstúpili po prvý raz?
Ak mám hovoriť o Bibiane, musím začať podujatím Bienále ilustrácií Bratislava, s ktorým je Bibiana nerozlučne spojená. V 50. a 60. rokoch sa veľa absolventov VŠVU začalo profesionálne venovať detskej knihe. Boli to Albín Brunovský, Miro Cipár, Viera Gergeľová, Ján Lebiš, Viera Bombová, Ondrej Zimka, Jana Kiselová-Siteková, Ľuba Končeková-Veselá a iní. Nadviazali na tradície slovenskej ilustrácie v tvorbe Martina Benku, Ľudovíta Fullu či Vincenta Hložníka.
Foto: Archív Dušana Kállaya
V Bratislave pôsobilo dôležité vydavateľstvo Mladé letá. Tieto dva predpoklady dali podnet na vznik medzinárodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava s tým, že ak my nemôžeme cestovať do zahraničia, nech zahraničie príde k nám. To bolo motto zakladateľov bienále Albína Brunovského, Miroslava Cipára, Jána Šveca a Dušana Rolla. V roku 1965 sa uskutočnila nultá prehliadka československej ilustrácie a v roku 1967 bolo prvé Bienále ilustrácií Bratislava. Spomínam si, ako bola malá budova na Lodnej ulici v Bratislave plná nadšencov, ktorí pripravovali bienále. Dávali práce do papierových rámov, pripravovali inštaláciu, chystali pútače do celého mesta, katalóg a všetko, čo s tým súviselo. Bez nadšenia ľudí by sa takáto široká medzinárodná prehliadka nemohla vôbec uskutočniť.
Aký zmysel malo BIB a Bibiana pre tvorcov ilustrácie pre deti?
BIB od svojho začiatku malo veľký medzinárodný úspech. Zúčastnilo sa na ňom množstvo ilustrátorov a krajín z celého sveta. Prvé ocenenia Grand Prix BIB hovorili o veľmi širokom medzinárodnom ohlase. V roku 1967 získal Grand Prix japonský ilustrátor Yasuo Segawa, v 1969 Eva Bednářová z Prahy, v 1971 Andrzej Strumillo z Poľska, v 1973 Lieselotte Schwarz z Nemecka atď. Bratislava sa na dlhé roky stala hlavným mestom svetovej ilustrácie. V čase bienále Bratislavu navštevovalo množstvo ilustrátorov, vydavateľov a odborníkov z cudziny.
Galérie v meste sprevádzali BIB sprievodnými akciami. V Dome umenia sa konala súťažná prehliadka na dvoch poschodiach. V strede bola výstava držiteľa Andersenovej ceny za ilustráciu a výstava Andersenovej ceny za literatúru, ďalej to bola výstava držiteľa Grand Prix z predošlého bienále, výstava ilustrácií z Nomma konkurz z Japonska a tiež výstava nežijúceho slovenského autora. Otvárací proces bienále sa konal v starom Národnom divadle. Bol to doslova sviatok svetovej ilustrácie pre deti.
A čo to znamenalo pre vás?
Pre mňa a moju manželku bol čas bienále vždy na jednej strane veľmi inšpirujúci, lebo sme sa stretávali z množstvom kolegov, vydavateľov, novinárov a odborníkov, ktorí prišli na BIB, a keďže sme v tom čase nemohli cestovať, bola to príležitosť oboznámenia sa s tým, čo sa robí doma a vo svete. Bola to istá konfrontácia s naším ilustračným umením. Každé bienále prinášalo nové moderné snahy o krásnu knihu. Na druhej strane sme v čase bienále prežívali stres. V našej obývačke-spálni, sme prijali množstvo zahraničných návštev a nebolo ničím nezvyčajným, ak prišlo aj dvadsať ľudí. Sedeli všade, na našich gaučoch, pri stole, v chodbičke, v kuchyni. Úplný Babylon. Všade sa ozývala cudzia reč. Po čase sme mali od návštev vyšliapaný chodníček na našom kovrale. Ale – čo na tom!
Pozrite si ochutnávku vlaňajšieho Bienále ilustrácií Bratislava.
Spoznali ste vďaka Bibiane prácu zahraničných kolegov?
Popri bienále sa konalo sympózium, kde odzneli odborné príspevky historikov umenia, vydavateľov a ilustrátorov z celého sveta. Zo sympózia bol vydávaný zborník, ktorý mapoval odborný pohľad na celé podujatie. Počas bienále sa konal aj Workshop Albína Brunovského pre zahraničných ilustrátorov. My s manželkou sme tieto workshopy viedli viackrát. Výsledkom bolo množstvo zaujímavých projektov na nami danú tému. V roku 2001 to bola téma: Fantastic Zoology, or Mythology of Modern World (Fantastická zoológia či mytológia moderného sveta).
Tento workshop som viedol spolu s Lilian Broggerovou z Dánska, Reginou Yolandou Werneckovou z Brazílie a s Mashackom Asarem z Ghany. Z workshopu bola usporiadaná výstava a vydaný katalóg. O zmysle a význame Bienále ilustrácií Bratislava pre samotných tvorcov svedčí fakt, že ocenené knihy na dlhý čas tvorili akýsi zlatý rámec vývoja ilustrácie na celom svete. BIB dávalo možnosť vydavateľstvu označiť svoje knihy ocenením, čo znamenalo značnú prestíž pre autora a vydavateľa. Prirodzene, že BIB pre mňa znamenalo aj kontakty s vydavateľmi vo svete a podarilo sa mi publikovať a ilustrovať knihy v zahraničí.
Čítajte viac Kállay v Danubiane: Dušan v krajine zázrakov
Takže Bibiana bola vo svete známa?
Na talianskom knižnom veľtrhu Fiera del libro per ragazzi v Bologni bolo Bienále – a Bibiana – prítomné informačným stánkom. Súčasťou veľtrhu bývala aj prezentácia víťaza Grand Prix BIB. V roku 2010 bolo Slovensko pozvané na veľtrh ako čestný hosť. Bibiana pripravila bohatú odbornú publikáciu o slovenskej ilustrácii pod názvom Il libro per ragazzi in Slovakia. Prezentácie BIB sa konali viackrát v Japonsku, ako putovná výstava po japonských mestách, ale rovnako aj inde vo svete. Slová BIB a Bratislava sa stali synonymom slovenskej kultúry pre mnohé krajiny sveta.
V čom sa menilo poslanie a postavenie Bibiany v priebehu rokov? Čo by mala napĺňať dnes? V čom je jej zmysel?
Prvé ročníky by som charakterizoval ako snahu o individuálny prístup ilustrátorov, keď autori prezentovali možnosti uplatnenia experimentu v rôznych maliarskych a grafických technikách. Ako príklady uvádzam už spomenutú Evu Bednářovú z Prahy s jej farebnými akvatintami, Vieru Bombovú s farebnými kolážami, Andrzeja Strumilla a Janusza Stannyho s maľbami na dreve. Ako sa menila kvalita tlače knihy a sadzby, menila sa aj kompozícia knihy, v novej typografii nastal značný posun a v poslednom čase digitálne médiá obohatili knižnú kultúru. Ale ostal fakt, že to, čo sa prezentovalo v Bratislave, určovalo trendy medzinárodnej ilustrácie v nasledujúcich rokoch.
Foto: Dušan Kállay
V Bibiane bola zriadená knižnica, kde sú sústredené všetky tituly jednotlivých ročníkov v rôznych jazykoch sveta. Knižnica sa stala medzinárodným pokladom svetovej literatúry pre deti. Tam sa môžu porovnávať jednotlivé ilustračné prístupy rôznych autorov v rôznych jazykových mutáciách. Chcem sa poďakovať pracovníkom knižnice za náročnú katalogizačnú prácu, lebo svojou prácou poskytujú pre nás široký študijný materiál.
Ďalej sú to zbierkové fondy Bibiany, registrácia tlačových ohlasov, mapovanie odborných časopisov vydávaných v cudzine, a tiež vydávanie vlastného časopisu. Bibiana spolupracuje s viacerými organizáciami IBBY vo svete (IBBY – International Board on Books for Young People, Medzinárodná únia pre detskú knihu, mimovládna organizácia UNESCO). Pripravila množstvo výstav prác ocenených na BIB v rôznych krajinách sveta. V čom je teda jej zmysel? Jednak v odbornom pohľade na túto tematiku umenia a na druhej strane v reprezentácii Slovenska a jeho kultúry v zahraničí.
Vďaka čomu sa vlastne podarilo vybudovať túto slobodnú inštitúciu v časoch, keď bola kultúra ozaj riadená? Ktoré dobré vlastnosti sa vtedy vo výtvarnom svete spojili? Máme ich ešte alebo sme sa zmenili?
Bienále bolo od samého počiatku slobodné. Výber jednotlivých autorov robili jednotlivé sekcie IBBY v rôznych krajinách, čo som vždy považoval za výborný nápad. Je asi nemysliteľné, aby tu bol použitý kurátorsky princíp výberu, lebo je jednoducho nemysliteľné, aby jeden človek sledoval všetky knihy vydané na svete za posledné dva roky. Teda výber sa vykonával na základe súťaží najkrajších kníh jednotlivých krajín sveta, a tým, samozrejme, bola zaistená kvalita.
Stávalo sa, že boli ocenení aj autori, ktorí neboli po chuti vedeniu štátu, ale ak bol prijatý tento úzus výberu IBBY, tak aj títo autori boli rešpektovaní a mohli byť ocenení na BIB. Bienále sa riadilo medzinárodným výborom. Porota bola zostavená z účastníkov z mnohých krajín, a pri práci poroty bola úloha vybrať najkvalitnejšie a najnovšie trendy riešenia knihy. Bienále bolo súťažou vydaných kníh, a teda porota mala možnosť oboznámiť sa aj s netradičnou typografiou, ako bola kniha zostavená.
Aj vy sám ste boli niekoľkokrát členom medzinárodnej poroty BIB…
Áno a počas zasadania bola vždy veľká výmena názorov, aby sa vybralo vždy to najlepšie. Počas mojej pedagogickej práce som vychoval množstvo zahraničných študentov, ktorí sa neváhali naučiť slovenčinu, aby sa dostali do centra svetovej ilustrácie. Mnohí dnes učia na rôznych školách vo svete a ilustrujú knihy. Viacerí poslucháči môjho oddelenia sa uplatnili na BIB, získali ceny a stala sa z nich dnes už uznávaná ilustrátorská generácia nielen doma, ale aj v zahraničí. Niekoľko mien: Marek Ormandík, Ľubo Paľo, Peter Uchnár, Daniela Olejníková, Katarína Macurová-Hečková, Nana Furiya, Shiho Dono, Iku Dekune, Zuzana Bočkayová-Bruncková. S Bibianou som spolupracoval aj pri hodnotení bakalárskych a magisterských prác na VŠVU.
A veľmi ma potešilo, že moja bývalá študentka Daniela Olejníková získala práve teraz cenu Bologna Ragazzi Award na tohoročnom Fiera del libro per ragazzi v Bologni. S manželkou sme organizovali množstvo prednášok o slovenskom ilustračnom umení a ilustračných workshopov na európskych univerzitách, v Brazílii, Japonsku či na Taiwane. Všade sa tieto aktivity stretli s veľkým ohlasom. Aj tieto aktivity často súviseli s BIB. Činnosť Bibiany bola obohatená aj o Bienále animácie, a tiež treba spomenúť, že sa tu organizuje každoročne aj súťaž Najkrajšie knihy Slovenska. V Bibiane sa organizujú aj interaktívne výstavy pre deti, ktoré približujú literatúru deťom. Tieto aktivity sú veľmi dôležité, lebo deti v poslednom čase menej čítajú a radšej nahrádzajú knihy svojimi mobilmi.
Po roku 1989 sa objavovali aj tendencie popierať a bagatelizovať BIB a Bibianu, možno ich aj zrušiť ako plod minulosti. Teraz hrozí nepochopenie. Ako sa znova pozbierať?
Počas celého trvania Bibiany sa vďaka kvalitnému vedeniu stala jednou skutočne ojedinelou odbornou a jedinečnou organizáciou vo svete. Nie je to len dom pre deti, pre ich záujmovú činnosť, ale je to tiež dom, ktorý spĺňa aj ďalšie kritériá odbornosti pre tvorcov literatúry, ilustrátorov a odborníkov. Za všetku tú prácu sa treba poďakovať, a to nielen vedeniu, ale aj všetkým ostatným pracovníkom Bibiany. Som rád, že v čase menších finančných možností, v čase pandémie, sa podarilo organizovať aj posledné bienále spolu s ďalšími sprievodnými akciami. Áno, aj ja pociťujem, že od roku 1989 sa objavili tendencie BIB a Bibianu popierať a bagatelizovať.
Neviem, ako mohlo predošlé vedenie Bibiany pristúpiť na opustenie priestorov Domu umenia a súhlasiť s hľadaním náhradného riešenia. Nevidím dôvod, prečo by sa aj dnes nemohla v Kunsthalle uskutočniť takáto jedinečná medzinárodná akcia uznávaná vo svete, akou Bienále ilustrácií bezpochyby je. Myslím, že aj samotná Kunsthalle by týmto podujatím získala ďalšiu medzinárodnú prestíž. Už fakt, že sa Bienále nekoná v Dome umenia a že sa museli nájsť náhradné riešenia v Slovenskom národnom múzeu, na Bratislavskom hrade, a posledné bienále na viacerých miestach Bratislavy, považujem za veľké nedorozumenie.
Čítajte viac Odvolaná riaditeľka Bibiany: Voči mojej nástupkyni je veľa emócii a predsudkov. Pevne verím, že sa vo funkcii zorientuje
Máte pocit, akoby sa Bienále stávalo popoluškou?
Áno, alebo zostaňme pri rozprávkovej terminológii – škaredým nepochopeným káčatkom. Prostredníctvom BIB boli deti vychovávané k literatúre. V Dome umenia bola počas BIB veľká návštevnosť, keď ho mohli vidieť deti zo základných škôl. Náhradným riešením sa táto možnosť zmenšila a potom môže prísť iba nezáujem, čo je veľká škoda. Chce Slovensko prísť aj o túto poslednú najväčšiu medzinárodnú akciu? Slovensko prišlo už o viaceré medzinárodné akcie ako bienále kresby v Žiline, Malé grafické formy a trienále drevorezu a drevorytu v Banskej Bystrici, pričom v susedných krajinách tieto podujatia fungujú dodnes.
Foto: Juraj Králik
Ako teda ďalej?
Názory, že by sa azda bienále malo zrušiť alebo že by sa na Slovensku vytvorili Bibiany v každom meste, považujem za absurdné. Je to hazard s kultúrou Slovenska, lebo popiera snaženie v predošlých ročníkoch, dať deťom to najlepšie a najkrajšie, čo im buduje ich svet. Odbornosť celej organizácie považujem za základ pokračovania. Malo by sa to diať na základe výberového konania, aj keď sa takto bohužiaľ neuvažuje, lebo výberové konanie už bolo pred nejakým časom a dnes je všetko iné. Rovnako by sa Bienále ilustrácií malo vrátiť tam, kde fungovalo mnoho rokov.
Moje premýšľanie pri tomto rozhovore ma skutočne núti k úvahe, či nehazardujeme s našou kultúrou. Som presvedčený, že by sme sa mali snažiť, aby aj táto oblasť kultúry rezonovala nielen u nás doma, ale aj v zahraničí, aby Bibiana a BIB ostali uznávanou medzinárodnou veličinou ako doteraz. Stavať, a nie búrať. Lebo nostalgia za zbúraným po čase, keď zistíme, o čo sme prišli, je už úplne zbytočná.
