Kniha týždňa: Čo bolo červené

Hneď na začiatku musím čitateľa varovať: táto kniha je politická. Zároveň je to však strhujúci príbeh ľudí, ktorí bojovali za ideály, ktorým verili. V románe Enrica Ippolita Čo bolo červené (vydala Literárna bašta v preklade Paulíny Čuhovej) rovnako vášnivo študovali, demonštrovali, milovali, žiarlili aj zrádzali. Príbeh o Taliansku a talianskych komunistoch 70. a 80. rokov, kým strana nezanikla, presahuje až do generácie Z a pre slovenského čitateľa tiež bude znieť generačne odlišne, no rovnako presvedčivo.

04.05.2024 10:00
debata
Enrico Ippolito: Čo bolo červené Foto: Literárna bašta
kniha co bolo cervene Enrico Ippolito: Čo bolo červené

Žena a politika?

Lucia a Cruci sú celkom rozdielne mladé ženy, no obe vyrástli v rodinách presvedčených komunistov, kosák a kladivo akoby mali vytetované na čele. Lucia v Ríme, Cruci na juhu, a predsa sa ich cesty pretli. Obe sa stali nadšenými študentkami politickej školy pre stranícke kádre. U nás už len tento slovník vyvoláva v strednej a staršej generácii spomienky na dobu, keď sa v krajinách „reálneho socializmu“ slová bežne rozchádzali s činmi a niekdajšie ideály moc rozomlela na prach. Dnešní mladí, ľavicovo zmýšľajúci ľudia nie sú zaťažení touto skúsenosťou, a tak im bude možno ľahšie predstaviť si, že kdesi v Taliansku komunisti skutočne verili heslám, ktoré niesli na svojich transparentoch. Rozprávačom ich príbehu je mladý dvadsaťročný Rocco, ktorý pátra po minulosti svojich rodičov. Paralelne s jeho súčasným queer životom sa v spomienkach jeho mamy Cruci odvíja celkom iná, a predsa nedávna doba.

Enrico Ippolito napísal napínavý príbeh rodiny v spoločnosti, ktorou chtiac-nechtiac hýbe politika

Lucia a Cruci sa už v škole stali nerozlučnými priateľkami, no ich osudy sa vyvíjajú inak. Cruci sa ešte počas štúdia zaľúbi a založí si rodinu, Lucia sa naplno oddala politickej kariére. Tu román naberá feministickú líniu, keď odhaľuje, aké ťažké, ba priam nemožné bolo presadiť sa žene v politike, a to aj medzi komunistami, ktorí sa tvárili, že sú „ženskej otázke“ otvorení. Cruci život postavil pred neľahkú voľbu medzi naplnením túžby po láske a po práci svojich snov. Vzala si spolužiaka komunistu a keď ho strana vyslala do Nemecka medzi talianskych vysťahovalcov, obetovala svoju kariéru, aby ho nasledovala. Aké ťažké muselo byť pre bystrú a vzdelanú ženu zmieriť sa s tým, že vždy zostane len „manželkou“, v práci vždy o pár schodíkov nižšie a nikdy verejne nevystúpi pred tým istým publikom! V Nemecku musí znášať urážky a ponižovanie aj ako migrantka, a predsa sa zapája do protestov a demonštrácií – za zvýšenie platov, zlepšenie pracovných podmienok, proti drahšiemu bývaniu. Znejú tam aj heslá, ktoré si vieme celkom dobre predstaviť aj dnes a v našich končinách: Kde je naša dôstojnosť? Máme toho dosť!

kniha chvála pomalosti Čítajte viac Kniha týždňa: Prečo by ste mali načúvať milencovi s pomalou rukou

Crucin odchod blízke priateľky geograficky vzdialil, no naďalej sa navštevovali, písali si, telefonovali. Stranícka funkcionárka Lucia a odborárka Cruci občas stáli v debatách aj proti sebe, ale vždy si dobre rozumeli. Spojili ich ideály, rozdelila zrada.

Generácia bez cieľa

V knihe Enrica Ippolita je život hrdinov presiaknutý politikou, čo sa mnohým v časoch plných apatie a rezignácie bude zdať nezvyčajné. Román Čo bolo červené je však aj príbehom krajiny, v ktorej to v tej dobe politicky vrelo, spoločnosťou otriasali teroristické útoky, únosy politikov, plánovaný puč na prevzatie moci, strach a nenávisť šírili okolo seba rovnako ľavicoví ako pravicoví extrémisti (a čo dnes, tu a teraz?). Mnohí sa preto silno politicky a spoločensky angažovali (zasa ten slovník!). O tom všetkom však už málo vie dnešná generácia Z, dokonca ani Rocco, Crucin syn, ktorému mama ani otec o svojich politických aktivitách veľa nepovedali. Až keď zomrie mamina niekdajšia priateľka Lucia a on odprevádza matku na pohreb do Ríma, postupne rozpletá príbeh svojich rodičov. Prečo o Lucii nikdy nepočul, keď bola v maminom živote očividne veľmi dôležitá? Čo všetko spolu prežívali a prečo sa matka pred rokmi rozišla so stranou a jej ideálmi? „Prvá generácia bez cieľa“ si zrazu kladie otázky a Rocco pritom nie je žiadny nihilista. Aj on chce bojovať za veľké veci, no vyčíta si, že po otcovej smrti nebol schopný byť oporou ani pre vlastnú matku a odsťahoval sa. Cruci síce znenávidela komunistov, ale svoje deti vychovala tak, aby sa o politiku zaujímali. O to viac Rocca priťahuje neznámy príbeh jeho rodičov, osobný aj politický.

kniha moderne macochy Čítajte viac Kniha týždňa: Aké sú moderné macochy?

Lucia aj Cruci vyrástli v dobe, keď deti rodičov bezvýhradne rešpektovali, obe sa triasli, aby nesklamali svojich otcov a naplnili nádeje, ktoré do nich rodina vkladá. Svojich potomkov táto generácia žien priviedla už do iného sveta, kde spoločné snaženie o lepšie zajtrajšky ustúpilo individualizmu, čím román otvára aj medzigeneračnú tému. V niečom je však skúsenosť dvoch generácií podobná. Matka musela ako Talianka znášať homofóbne útoky v Nemecku a po rokoch sleduje, ako jej Taliansko odmieta migrantov v člnoch. Jej syna „doma“ v Taliansku na ulici napadnú, pretože je gay.

Príbeh vyplavuje odvahu aj zbabelosť, lásku aj nenávisť, oddanosť i zradu, pokoru aj túžbu po moci

Enrico Ippolito napísal napínavý príbeh rodiny v spoločnosti, ktorou chtiac-nechtiac hýbe politika. Narába s ideálmi, rovnosťou, dôstojnosťou, no aj s ich odvrátenými tvárami a nie je žiadnym politickým manifestom. Príbeh jeho hrdinov vyplavuje odvahu aj zbabelosť, lásku aj nenávisť, oddanosť i zradu, pokoru aj túžbu po moci. To všetko nám má čo povedať a práve v tejto kombinácii – ak si pripustíme, že politika sa dotýka aj nás v každodennom živote.

kniha Connemara Čítajte viac Kniha týždňa: Connemara je pieseň pre všetkých. Vonia francúzskym šarmom aj nostalgiou

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #kniha týždňa