Foto: Inaque
Román Nicolasa Mathieua Connemara (vydavateľstvo Inaque v preklade Ane Ostrihňovej) je svieži príbeh zo súčasnosti, ktorý ukrýva francúzsky šarm aj nostalgiu. V duchu starého revolučného hesla sloboda – rovnosť – bratstvo je nasiaknutý sociálnymi témami a ambície tu v celkom súčasnom ponímaní požierajú svoje vlastné plody.
Hrdinovia Hélène a Christophe vyrástli v tom istom provinčnom meste, no ich životy sa uberali celkom iným smerom
Ambície sivej myšky
Hrdinovia Hélène a Christophe vyrástli v tom istom francúzskom provinčnom meste, no ich životy sa uberali celkom iným smerom. Hélène je na vrchole pracovnej kariéry a prišla si domov „oddýchnuť“, či skôr zotaviť sa z vyhorenia. Christophe robí podomového predavača a nikdy z rodného mesta nevytiahol päty. Každý už má svoju rodinu, a predsa život akoby im utekal pomedzi prsty.
Hélène bola sivou, no veľmi ctižiadostivou myškou a hanbila sa za svojich pracujúcich rodičov. Ako tínedžerka ich „nenávidela za ich skepticizmus, za ich lúzerskú filozofiu, ktorá mení skromnosť na cnosť, servilnosť za múdrosť, ctižiadosť za aroganciu“. Hélène chce všetko!
Ambície jej vyniesli úspešnú kariéru, partnera, dve deti aj dizajnový dom
V časoch dospievania jej učarovalo prostredie lepšie situovanej kamarátky Charlotte, aj keď postupne zisťovala, že za fasádou úspešnej rodiny sa skrýva trocha iný obraz. Môže sa to po rokoch medzi generáciami zmeniť? Nicolas Mathieu nás v románe prevedie rokmi dospievania v spomienkach už zrelej ženy, so všetkou neistotou a túžbami, zložitými vzťahmi a objavovaním sexuality.
Čítajte viac V Knihe ohňa horí ľudská duša
Hélène napriek všetkému zmätku z dospievania tvrdo pracovala na tom, aby to niekam dotiahla. Jej ambície jej vyniesli úspešnú kariéru, partnera, dve deti aj dizajnový dom. A hoci by sa zdalo, že má všetko, po čom kedysi túžila, na prahu štyridsiatky cíti skôr prázdnotu a smútok než radosť a uspokojenie. Závidí stážistke jej mladosť, všetko, čo má ona ešte iba pred sebou, a žasne nad rozdielmi, s akými vníma svet a vzťahy digitálna generácia.
Ďalšou rovinou napínavého príbehu je mužský a ženský svet. Partner, ktorý riadi dvadsať ľudí a doma mu pripadá ponižujúce, aby vlastné dieťa učil odložiť po sebe šaty. Žena, čo má na firemnom rebríčku vždy menšie šance. Muž, ktorého chceli všetky, ale už sa za ním žiadna neobzrie. Nafúkaní manažéri, ktorým vystaví účet múdrejšia stážistka, lebo bojuje ich zbraňami.
Čítajte viac Kniha týždňa: Kde leží naše kráľovstvo?
Šampión bez publika
Spomienky sa prepletajú so súčasnosťou a Hélène v rodnom meste stretáva niekdajší objekt svojich mladých túžob. Christophe býval hokejovou legendou, kráľom ľadu aj dievčenských sŕdc. Tvrdo na tom drel a potom rovnako tvrdo ako na mantinel narazil na bežiace roky. Jeho kamaráti odchádzali študovať, on rodné mesto nikdy neopustil.
Nicolas Mathieu nám dáva nazrieť do jeho detstva a dospievania až do súčasnosti. Christophe už nie je taký neodolateľný ako kedysi. Žije so svojím starnúcim otcom a na striedačku sa s bývalou manželkou starajú o malého syna, ktorého miluje, no nevie sa tomu citu celkom oddať. Vedie nenápadný život, zabáva sa s kamarátmi, pracuje ako obchodný zástupca a predáva krmivo pre psy. Sníva o tom, že bude opäť hrať hokej ako v šestnástich, keď jeho ambície zamrzli. Pre nás je zaujímavá aj pocta nášmu hokeju, keď sa v románe viackrát spomínajú českí a slovenskí hráči v tíme.
Čítajte viac Kniha týždňa: jeden krátky román a pritom Celý život
Hélène a Christophe vedú dve celkom odlišné životy, ktoré sa v istej chvíli znova pretnú. Už nie sú nepopísanými listami, no každý z nich v sebe nosí nádej. Na jej naplnenie by však každý musel prejsť bolestivou cestu a liečiť staré rany. Čo bolo včera, nie je dnes. Včerajší hrdina môže byť dnes lúzer a naopak, lenže každý to asi meria inak.
Prijať svoje korene a prijať realitu. Oddať sa trvalému vzťahu, a pritom neprestať snívať. Zvoliť si slobodne svoju budúcnosť. To všetko vyžaduje veľkú odvahu
Nicolas Mathieu nás v Connemare sprevádza napínavou cestou do vnútorného sveta svojich postáv, podstupujeme s nimi neľahké chvíle plné očakávaní aj rozčarovania. Prijať svoje korene a prijať realitu. Oddať sa trvalému vzťahu, a pritom neprestať snívať. Zvoliť si slobodne svoju budúcnosť. To všetko vyžaduje veľkú odvahu, silnú dávku energie aj umenšené ego.
Názov románu je odkazom na pieseň Michela Sardoua Les Lacs du Connemara. Autor zdôvodňuje tento výber slovami: „Táto pieseň je spoločná pre nás všetkých, a zároveň, podľa toho, či ju počúvame na svadbe, alebo na konci večierka v obchodnej škole, nepredstavuje ten istý svet. Nepočúvame ju rovnako.“ Dá sa stretnúť v čase?
