Najnovšia Kniha ohňa (vydal Tatran v preklade Simony Klimkovej) je dramatický príbeh jednej rodiny, v ktorej zanechal spúšť požiar v Grécku. Zdá sa vám to ďaleko? Dnes zhorel váš les, ale mohol to byť ten náš, odpovie vám sused, ktorý v románe pomáha ako dobrovoľník. Kniha ohňa je ničivá, lebo v nej horia ľudské duše. No zároveň v nej z malých semienok olivovníkov klíči nová nádej.
Čo zostalo v popole
V to neľútostné leto v roku 2021 sa k suchu a horúčavám pridali ničivé požiare na viacerých miestach. Rozhoreli sa v Grécku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Chorvátsku aj na Cypre a všade zanechali po sebe spúšť. Ľudia v rôznych kútoch sveta utekali pred zúriacimi plameňmi, aby si zachránili holé životy, a mnohým sa nepodarilo ani to. Christy Lefteri píše o požiari v ľudských dušiach, o jazvách z toľkej hrôzy, bolesti a z toľkých strát.
V idylickej gréckej dedinke uprostred prastarého lesa žije mladá rodina – hudobníčka Irini učí deti hrať na hudobné nástroje, jej manžel Tasso je umelec, ktorý najradšej maľuje obrazy lesa, a ich vnímavá dcérka Chara. V jedno ráno sa ich život navždy zmení. Na ostrove vypukne lesný požiar, ktorý sa šíri závratnou rýchlosťou. V plameňoch zomierajú stromy, zvieratá aj ľudia, ktorým sa nepodarí dostať sa k moru. A tí, čo to dokázali, musia hodiny čakať vo vode na svoju záchranu.
Foto: Tatran
Zúrivý živel zanechá po sebe spálené domy a zničené životy. Deti strácajú rodičov a rodičia deti, partneri partnerov. Tí, čo prežijú, sa navždy zmenia. Christy Lefteri ústami rozprávačky Irini podáva veľmi presvedčivé svedectvo o hrôzach, ktoré prežívali tisíce ľudí v celkom iných mestách a dedinách všade na svete. „Požiar spálil naše duše, naše srdcia. Obrátil na popol ľudí, ktorými sme kedysi boli,“ píše rozprávačka Irini do svojej Knihy ohňa, keď sa snaží vyrovnať so všetkými zdrvujúcimi stratami.
V Knihe ohňa sa Irini vracia do mladosti, znova preciťuje lásku ku svojim rodičom, k manželovi, ktorého spoznala ešte ako dieťa, lásku k svojej dcére aj k milovanému starému lesu plnému života, z ktorého zostalo len spálenisko.
Čítajte viac Kniha týždňa: jeden krátky román a pritom Celý život
Hlboké jazvy
Po požiari má dcérka Chara hlboké jazvy. Maliar Tasso má na rukách silné popáleniny a nemôže už maľovať. Ale čo je horšie, akoby sa celkom opustil. Ani milovaná žena a dcéra mu nedokážu vrátiť chuť do života a jeho temnota dolieha aj na ne.
Muž, ktorý z chamtivosti založil požiar, zničil všetko, čo im bolo drahé. Tento muž už nežije a Irini je posledná, kto ho videl živého. Alebo mŕtveho? Možno od obete čakať, že zachráni páchateľa? Policajné vyšetrovanie vnáša do príbehu ďalšiu dávku napätia. Oveľa viac znepokojivá je však otázka, či je tento človek jediným vinníkom požiaru.
Irinin svokor pozná les ako svoju dlaň a vidí, ako sa za posledné roky mení. Trápia ho zničujúce suchá, pre zimy bez vlahy a letné páľavy chradnú rastliny, vyháňajú zvieratá aj ľudí. Suchá bývajú tiež častou príčinou požiarov.
Lenže keď sa stane veľká tragédia, ľudia chcú mať pred očami konkrétneho vinníka, a nie abstraktné zmeny klímy. Tento fakt prekvapil aj samotnú autorku, keď sa rozprávala s desiatkami ľudí postihnutých požiarmi. Možno práve vďaka tomu sa jej v románe podarilo túto tému vykresliť ako kľúčovú.
Čítajte viac Kniha týždňa: Čo nájdete pod posteľou v Hoteli Balkán
Spisovateľka Christy Lefteri vyrastala v Londýne v rodine cyperských utečencov, ktorí odišli z rodnej krajiny po rozdelení ostrova na grécku a tureckú časť. Preto aj v tomto románe otvára tému nezmyselných konfliktov, v ktorých sa národy démonizujú a nenávidia zo strachu.
Jej hrdinka rozpráva dcére rodinný príbeh o starom otcovi, ktorého ako Gréka násilne vysťahovali z Turecka. Po týždňoch putovania stretli skupinu Turkov, ktorých zas vysídlili z Grécka, a akoby videli svoj obraz v zrkadle: rovnako unavení, zničení aj nenávistní.
Dvaja chlapci v rôznych táboroch si niesli dokonca rovnaký hudobný nástroj, len v každej reči sa mu hovorilo inak. Je to poučný príbeh v každej časti sveta. Rovnako ako príbeh o požiari, ktorý sme si založili sami.
