Foto: Premedia
Andreas Egger nikdy nebol v pokušení veriť v Boha, smrť ho nedesila. Nepamätal si, odkiaľ prišiel, a nakoniec ani nevedel, kam ide. Ale miloval. A vytušil, kam môže láska viesť.
Otvoríš hubu, zatvoríš uši
Hlavný hrdina Andreas Egger strávil takmer celý život vo svojom alpskom údolí. Hoci presne nevie, v ktorý deň a ktorého roka sa narodil, isté je, že prišiel na svet koncom 19. storočia. V malej horskej dedine sa stal svedkom dejinných udalostí a tak sa jeho život chtiac-nechtiac stáva kronikou 20. storočia.
Andreas Egger je muž, ktorý toho veľa nenarozpráva. „Otvoríš hubu, zatvoríš uši,“ vravieval jeho kolega – a vystihol týmto životným krédom podstatu veci. Andreas oveľa radšej počúva, než rozpráva. Ale keď je dačo ozaj dôležité, prekvapí výrečnosťou aj sám seba. Stáva sa to zriedka a prvý raz sa mu to prihodilo pri žene. V horskom údolí, kde vyrástol, prežil aj veľkú lásku, aj svoj žiaľ.
Čítajte viac Kniha týždňa: Čo nájdete pod posteľou v Hoteli Balkán
Kto na rovine kríva, v kopci chodí rovno
Andreas Egger nemal ľahké detstvo, ako pamiatka mu zostal fyzický hendikep. Kríva. No vie sa obracať v akejkoľvek práci. „Na okolí nie je lepšieho robotníka, než som ja. Som silný. Viem všetko robiť,“ hovorí prokuristovi firmy, v ktorej sa uchádza o prácu. „Ale krívaš.“ „Možno v údolí, ale na kopci som jediný, kto chodí rovno,“ namieta. Miesto vo firme, ktorá stavia v údolí prvú lanovku, dostane, a stáva sa tak svedkom pokroku. Sám k nemu prispieva ťažkou a riskantnou prácou. S lanovkou príde do dediny elektrina a prví turisti – lyžiari.
Lenže to zďaleka nie sú jediné zmeny, ktoré si pre Eggera jeho storočie nachystalo. Ešte neraz bude musieť preukázať, že kto na rovine kríva, v kopci chodí rovno. Keď ho ako lavína zmetie žiaľ. Keď si naňho spomenú v odvodovej komisii a pošlú ho bojovať. Keď strávi v zajatí osem rokov. Aj keď sa napokon vráti domov. Žije obklopený sedliakmi, ktorí sa celý čas skláňajú k zemi, a predsa verí, že „muž musí zodvihnúť svoj pohľad, aby dovidel čo najďalej ponad svoj vlastný fliačik zeme“. A chce to aj dodržať.
Čítajte viac Kniha týždňa: Nedostatok svetla životu nepraje. Intímny príbeh mladosti, ktorú v rozpuku zastavilo násilie
Egger z dnešného pohľadu nemá veľké plány. Žije jednoduchý a tvrdý život námezdného robotníka, ktorého si najímajú na ťažké práce – a predsa vie byť slobodný, vie milovať a nemusí sa za nič hanbiť. S úžasom sleduje, čo sa deje okolo neho a vidí toho veľa.
Čitateľ je autorovi vďačný za ten iný svet, keď ľudia nevychádzali z údivu nad technickými zázrakmi. Keď mali oblohu preťať takmer dvetisíc metrov dlhé oceľové laná, „spletené tuho ako vretenice pri milovaní“, keď bolo treba preklenúť rokliny a vyhodiť do povetria skalné previsy. No lanovková firma prešla na výrobu zbraní, to už do povetria lietali domy aj ľudia. O pár rokov sa už polovica dediny radovala pri jednom televízore z dobývania vesmíru v priamom prenose.
Čitateľ je autorovi vďačný za jazyk, akým sa mu prihovára. Poetický, bez pátosu, citlivý a nie sentimentálny, vážny i zábavný, s podobenstvami nehrdinských hrdinstiev
Robert Seethaler kreslí obraz mlčanlivého, no nebojácneho muža a cez neho aj obraz doby plnej tragédií, aj veľkých noviniek. Obraz meniaceho sa sveta, v ktorom sa ľudia zabíjali vo vojne a zrazu kráčajú po Mesiaci, zo stajní sú lyžiarne a sedliaci podnikajú v turistickom ruchu. Andreas Egger pri všetkom tom zhone vie byť sám so sebou a vie aj žiť s dobou. Dokonca nájde záľubu v novej profesii, začne robiť turistického sprievodcu. Teší sa, keď vidí ľudí šťastných – a s tými arogantnými si už hory poradia.
Celý čas zostáva slobodný, aj keď je pripútaný tam, kde prežil väčšinu svojho života. Nevlastní takmer nič a na konci, keď zostarne a obzerá sa späť, vie byť za svoj život vďačný.
Čitateľ je autorovi vďačný za jazyk, akým sa mu prihovára. Poetický, bez pátosu, citlivý a nie sentimentálny, vážny i zábavný, s podobenstvami nehrdinských hrdinstiev. To všetko môže priniesť život, ktorému od začiatku dýcha na krk smrť, tá Studená žena, ktorej sa všetci boja. " Andreas Egger nikdy nebol v pokušení veriť v Boha, smrť ho nedesila. Nepamätal si, odkiaľ prišiel, a nakoniec ani nevedel, kam ide. Ale miloval. A vytušil, kam môže láska viesť.“ Kniha Roberta Seethalera Celý život bola nominovaná na prestížnu literárnu Man Bookerovu cenu.
