Foto: Inaque
Štvorlístok, čo nemal šťastie
Kamarátky z jedného dvora, rozprávačka Keto, vnímavé a citlivé dievča, slobodomyseľná Dina, silná osobnosť, ktorá v rozhodujúcich chvíľach vždy vie, čo je správne, a ešte múdra Ira, triedna premiantka a zároveň outsider, a nakoniec jej protipól – excentricky romantická Nene, ktorú spútava jej rodina.
Jedna ťahá k dobrodružstvám a neexistujú pravidlá, ktoré by nemohla porušiť. Druhá je hlasom rozumu, ďalšia poslušnosti, aby v rodine vyvážila bratovo rebelantstvo. Posledná využije každú príležitosť, keď nie je po dozorom mafiánskeho strýka, najmocnejšieho muža podsvetia. Z dievčat by bol krásny štvorlístok pre šťastný život, keby… Keby nemuseli prežiť to, čo prežili. Všetko je zachytené na fotkách, ktoré si teraz obzerajú exkluzívni hostia výstavy a každá snímka aj po rokoch jatrí staré rany.
Snímky sú intímnym príbehom mladosti, ktorú násilne zastavila občianska vojna – a tým sa stávajú zároveň príbehom krajiny a jej ľudí, ktorí sa museli dívať do očí hladu, smrti a beznádeji.
Autorka Nino Haratischwili nás prenesie do výstavnej sály v Bruseli, o desaťročia neskôr a do iného sveta. Z Keto je skúsená reštaurátorka, Ira úspešná právnička pricestovala až spoza oceánu a nene sa chystá do ďfalšieho manželského dobrodružstva, nevideli sa roky. Ony sú preživšie, len Dina chýba. Návštevníci práve obdivujú jej umelecký talent, no uznávaná vojnová fotografka už neuniesla ťarchu života v tých rokoch.
Jej snímky sú intímnym príbehom mladosti, ktorú násilne zastavila občianska vojna – a tým sa stávajú zároveň príbehom krajiny a jej ľudí, ktorí sa museli dívať do očí hladu, smrti a beznádeji. Najprv stáť v rade na chlieb, na drevo, na všetko, potom čakať v nemocnici bez anestetík a na letisku s lietadlom bez paliva a napokon sa bezmocne prizerať, ako ich rodiny život mrzačí.
Sú to nemilosrdné fotky, ako život, ktorý vtedy žili. Každá z nich je pre priateľky boľavá, zachytávajú radosť zo života a vzápätí strach a hrôzu z násilia a smrti. Sugestívne z nich sála mladosť ako malé neoperené vtáča zastavené v letku, tváre blízkych, ktorí už nežijú, striedajú snímky zo zákopov v Abcházsku. Rozprávačka Keto nám ku každej snímke rozpovie komentár.
Čítajte viac Prečo sa Rusi neusmievajú. Kniha týždňa Moje Rusko - vojna či mier?
Život za päťtisíc
Nino Haratischwili do hĺbky vykreslí charaktery aktérov, rodiny dievčat aj kamarátov z dvora, kde všetci žijú ako jedna rodina, každý každého pozná. Dve staré mamy v jednej domácnosti, ktoré sa navzájom doberajú, otec večne zahĺbený do vedeckej práce, nezávislá mama dvoch dcér bez muža či žena po manželovej smrti absolútne podriadená švagrovi. Deti žijú v známom svete do chvíle, kým sa nezačnú hýbať dejiny, ktoré otrasú všetkými istotami.
Vojna gangov vtrhla aj do ich dvora a násilne preťala bezstarostné detstvo, všetci museli dospieť prirýchlo a za vysokú cenu
Keď sa rúcal sovietsky kolos a politický systém, v chaose získalo prevahu podsvetie, ktoré prerastalo až do štátnych štruktúr. Lenže v Gruzínsku po ruských tankoch prišla občianska vojna, moc v štáte prevzala súkromná armáda a heroínom nadopovaní žoldnieri. Autorka nás majstrovsky vtiahne do životov dospievajúcich, ktorí každý pohyb v spoločnosti vnímajú veľmi intenzívne, deti sú odrazom nepokojnej doby plnej hrôzy.
Spolu s hrdinkami prežívame ich príbeh plný horkosti aj statočnosti, s akou čelili všetkým tvrdým okolnostiam
Vojna gangov vtrhla aj do ich dvora a násilne preťala bezstarostné detstvo, všetci museli dospieť prirýchlo a za vysokú cenu. Staré morálne hodnoty padli a strata ideálov šla často ruka v ruke so stratou ľudskosti. Koľko bol vtedy hoden jeden ľudský život? Päťtisíc dolárov. Románová Keto to vie celkom presne, a vie to aj jej priateľka Dina, keď museli vymieňať peniaze za život a jedno dobré rozhodnutie spustilo sled zlých udalostí, čo sa nikdy stať nemali.
Spolu s hrdinkami prežívame ich príbeh plný horkosti aj statočnosti, s akou čelili všetkým tvrdým okolnostiam. Keď sa povie „ťažká doba“, ťažko je predstaviť si ju tým, čo ju nezažili. Ony prišli o veľa a vďaka románu Nedostatok svetla (vydavateľstvo Inaque v preklade Paulíny Čuhovej) spoznávame „kráter v srdciach“, ktorý zostane po strate blízkych, ale aj po strate sebaúcty. Ústami rozprávačky Keto nás vedie húštinou spomienok a my zmĺkneme v úžase nad tým, čo všetko môže život niekomu nadeliť.
Pripíjali na nás a chválili našu krásu, no mali sme držať ústa a poslúchať
V násilných časoch to majú najťažšie tí bezbranní – a Nino Haratischwilli jasne komentuje aj postavenie žien v gruzínskej spoločnosti. „Pripíjali na nás a chválili našu krásu, no mali sme držať ústa a poslúchať. Nemohli sme sa ani navzájom chrániť, boli sme vydané napospas ich pravidlám a na dôvažok sme sa tomu podriadili, akoby sme verili, že je to pre naše dobro, pre našu ochranu.“
Ani silné dievčenské priateľstvo nedokázalo čeliť spoločenskému tlaku a zabrániť osobným tragédiám. Utajení milenci s pištoľou pod posteľou, ľúbostné trojuholníky, nepísané zákony zlodejov, kalašnikovy, heroín, zrada a smrť. Dokážu si navzájom odpustiť, čo prežili? Za všetko mohol nedostatok svetla, ktorý životu nepraje.
Čítajte viac Ak Putin porazí Ukrajinu, zaútočí na EÚ. Rusko je už raz také, varuje Gruzínsko
