„Je naozaj, naozaj vzácne, aby sa objavil nový materiál rodiny Austenových. Nie je úplne jasné, čo v ňom je, takže je to naozaj vzrušujúce,“ hovorí Sophie Reynoldsová, vedúca kolekcie, interpretácie a angažovanosti v Dome Jane Austenovej. Rukopis Francisa Williama Austena, ktorý doteraz nevidel nikto okrem dedičov, bude sprístupnený verejnosti pri príležitosti 250. výročia jeho narodenia.
Každý, kto chce pomôcť, môže múzeu poslať mail so žiadosťou o stranu na prepis. „Je to naozaj užitočné, je to skutočne hodnotná vec. Čítanie knihy je dosť namáhavé,“ dodáva Reynoldsová, podľa ktorej je projekt veľmi ojedinelou záležitosťou spájajúcou komunitu Austenovej priaznivcov z celého sveta. Memoáre sú napísané v tretej osobe a ku koncu sa čítajú obzvlášť ťažko – dôvodom bola autorova zhoršujúca sa artritída.
Čítajte viac Prerozprávať Austenovú pre deti? Dobrý nápad. Ilustrovaná Pýcha a predsudok je výborná
Podľa Reynoldsovej po sebe Austenová zanechala veľmi málo informácií o svojom živote. „Máme 161 listov a máme jej romány a iné "čmáranice“ jej beletrie, ktoré v tom čase neboli publikované. Ale v skutočnosti od nej nemáme nič detailné, takže musíme hľadať u jej rodiny, aby sme videli, čo písali a nahrávali."
Memoáre Austenovej brata sú podľa jej slov ďalším kúskom skladačky, ktorý môže ísť do múzea. „Pre učencov bude vyťahovanie nových faktov fascinujúce. Ide o vyplnenie ďalších detailov, ktoré ju obklopovali. Môžeme aspoň trochu vidieť svet tak, ako by ho videla ona.“
Okrem ručne písanej biografie kúpilo múzeum aj album akvarelov a kresieb, ktoré vytvoril brat Jane Austenovej počas toho, ako slúžil v kráľovskom námorníctve. Návštevníci múzea si ich mohli pozrieť v rámci výstavy Cestovanie s Frankom Austenom.
Foto: Profimedia
Kurátorom Domu Jane Austenovej sa jednotlivé kúsky podarilo získať na minuloročnej aukcii v Londýne, a to vďaka financovaniu charitatívnej organizácie Friends of the National Libraries, ktorá zachraňuje písané a tlačené národné dedičstvo.
Múzeum sa nachádza v chalupe v Chawtone, kde Austenová strávila posledných osem rokov života, a napísala tam romány ako Pýcha a predsudok, Zmysel a cit, Sídlo Mansfield, Emma, Opátstvo Northanger a Láska slečny Elliotovej.
V Sídle Mansfield použila meno lode Francisa Williama HMS Elephant – predtým mu napísala list, v ktorom sa ho spýtala, či proti tomu nič nemá. Údajne inšpiroval aj postavu kapitána Harville v románe Láska slečny Elliotovej.
