Keď sa spojí Angličanka s Francúzkou
Autorkou prerozprávaného románu je obdivovateľka Austenovej, Katherine Woodfine, a do slovenčiny jej dielo preložila Zdenka Buntová. Príbeh Elizabety Bennetovej veselo ilustrovala Eglantine Celeumans. Na obálke bledomodrej knižky teda vidíme hlavnú hrdinku Elizabetu a nad jej hlavou v akýchsi krúžkoch, pripomínajúcich komiksové bubliny, štyri portréty.
Foto: Ikar
Znalci v prvej bubline spoznajú známeho Pána Darcyho, staršiu dámu identifikujú ako pani Bennetovú, mamu Elizabety a jej štyroch sestier, potom nasleduje ktorási zo slečien Bennetových a štvoricu uzatvára prísne pôsobiaca Catherine de Bourgh, zámožná aristokratka, ktorá žije v parádnom sídle.
Vydavateľstvo o Katherine Woodfine uvádza, že je od mladosti veľkou fanúšičkou Jane Austenovej, preto má výborné predpoklady na to, aby sestry Bennetové priblížila novému mladšiemu publiku. Na konci knižky o sebe Katherine sama píše, že Jane Austenovú objavila ako dvanásťročná. Vraj v ten rok pre ňu bola najkrajším vianočným darom kniha Pýcha a predsudok v tvrdej väzbe a videokazeta s televíznou adaptáciou románu, kde Elizabetu hrá Jennifer Ehle a Darcyho zasa Colin Firth.
Foto: Reprofoto Katarína Sedláková
Film pozná naspamäť a dodnes ho považuje za najlepšiu filmovú adaptáciu tejto knihy. S najlepšou kamarátkou sa zaľúbili do príbehu sestier Bennetových a ďalších postáv, ako ničomník Wickham, otravný pán Collins, nadutá lady Catherine de Bourgh…
Foto: Reprofoto Katarína Sedláková
Všetky tieto postavy plus kopec ďalších čitateľom v podobe akéhosi rodostromu na prvých stranách ešte pred začiatkom samotného príbehu predstavuje ilustrátorka Églantine Ceulemans. Táto Francúzka zachytáva Austenovej satiru a vtip a oživuje živelnosť jej prepracovaných postáv vo vtipných čiernobielych obrázkoch.
Aj Eglantine nám čosi na konci knihy o sebe prezradí: vraj ona a ďalší Francúzi si Britániu spájajú s nádhernými záhradami, jedinečným zmyslom pre humor, Williamom Shakespearom a samozrejme, s Jane Austenovou. Príležitosť ilustrovať jej Pýchu a predsudok považovala za česť, veď ako hovorí, kto by nechcel kresliť nádherné šaty, majestátne rezidencie a odhodlané mladé ženy, ktoré si vedia stáť za svojím? Navyše sa pri stvárnení postáv pokúsila zachytiť aj Austenovej zmysel pre humor – a pridala aj domácich miláčikov.
Foto: Reprofoto Katarína Sedláková
Sympatická Francúzka si tiež dobre spomína, ako kedysi práve túto knižku čítala v lete pod vŕbou u starej mamy. Smiala sa, ako sa pani Bennetová bez hanby pokúšala vydať svoje dcéry za najvychytenejších a najbohatších mládencov v okolí. Čo je však dôležité, ilustrátorka si uvedomila, že Jane Austenovej sa podarilo zobraziť Anglicko devätnásteho storočia prekvapivo moderne. Spochybnila morálku vyššej spoločnosti a písala vtipne a odvážne v časoch, keď nevydaté ženy nemal nikto za nič.
Jane je naozaj úžasná
Pre dnešné dievčatá čosi nepredstaviteľné, takže dobre, že im Katherine Woodfine tesne pred začiatkom príbehu dá vysvetlenie: Román sa odohráva v regentskej ére, keď bola anglická spoločnosť rozdelená na bohatých a chudobnýcha od žien sa očakávalo, že sa vydajú veľmi mladé. Hrdinka Elizabeta má veľa spoločného s modernými čitateľkami, no žije v úplne inom svete. Kto sa o tomto svete aj o samotnej Jane Austenovej a roku 1813 chce dozvedieť viac, môže rovno nalistovať stranu 249.
Foto: Reprofoto Katarína Sedláková
Zistí, že Jane sa narodila v roku 1775 v rodine s ôsmimi deťmi a otcom kňazom. Písať začala po tridsiatke a kým v roku 1817 ako 41-ročná zomrela, stihli jej vyjsť štyri romány (Rozum a cit, Pýcha a predsudok, Mansfieldsky park a Emma). Posledné dve knihy Opátstvo Northanger a Presvedčenie vyšli až po jej smrti. A potom nasleduje stručný popis, ako vtedy ľudia bývali – práve tu vysvetľuje, že rodinné majetky dedili len mužskí potomkovia, a preto nevydatým dcéram hrozilo, že prídu o strechu nad hlavou. Keďže pani Bennetová sa strachovala, že ich dom padne do rúk najbližšiemu príbuznému Collinsovi, snažila sa, aby si jej dcéry ulovili bohatých mužov. Priblíži tiež, ako sa obliekali ženy aj muži a ako vtedy cestovali – najčastejšie peši, prípadne bohatší jazdili na koni alebo sa viezli v koči ťahanom koňmi.
A potom už len zostáva pustiť sa do zábavných krátkych kapitol a užívať si príbeh z celkom iných čias, keď dievčatá bežne hovorili vety ako kamarátka Charlotte: „Vieš, toto treba brať prakticky. Pre ženu je manželstvo najmä o zabezpečení – šťastie je vec priaznivej náhody.“ Baviť sa na pasážach, kde sa otec Bennet o najstaršiu dcéru Jane vážne strachuje, kým matka chladnokrvne intriguje: „Nebuďte hlúpy! Na také maličkosti ako prechladnutie sa predsa neumiera!“ Alebo hodnotí konkurentky Jane slovami: „A Charlotta Lucasová je veľmi dobré dievča, i keď trocha tuctové. Škoda, že nie je taká pekná ako naša Jane!“
Foto: Reprofoto Katarína Sedláková
Keď sa na scéne objaví príbuzný pán Collins, ktorý by mohol slečny Bennetové pripraviť o strechu nad hlavou, čitateľ sa baví, ako „väčšinu prechádzky vyplnil bombastickými rečami o ničom. To, čo nám znie smiešne, však v Austenovej časoch brali celkom vážne. Veď aj sám pán Bennet rodine vraví: "Dostal som list od svojho vzdialeného bratranca pána Collinsa, ktorý vás vo chvíli, keď budem mŕtvy, môže všetky vyhnať z tohto domu, ak bude chcieť.“
Akurát keď sa knižku rozhodnete venovať svojim ratolestiam, hrozí, že si ju budete chcieť čítať spolu s nimi a baviť sa na rozkošných ilustráciách. Napríklad na tej zo strany 72, kde Elizabeta sedí na gauči s urečneným Collinsom, pri nohách jej sedí začudovaná mačka a na operadle pri Collinsovi zasa vidíme myš, ktorá so záujmom počúva jeho táranie. Alebo si na obrázku zo strany 136 všimnete, že vtedajšie dievčatá sa chichotali celkom rovnako, ako to robia tie dnešné. Nuž, prečítať si Austenovej príbeh stojí za to. O pár rokov môžu mladí čitatelia porovnať túto verziu s originálom. A dovtedy ešte môžu zhltnúť prerozprávanie románu Rozum a cit, ktorý avizuje vydavateľstvo v prerozprávaní Joanny Nadinovej.
