Čím tento rok otvoríte slávnosti na Bratislavskom hrade?
Novou premiérou. Kým v roku 2022 to bol Hamlet, teraz to bude slovami profesora Hilského „najkontroverznejšia a zároveň najznámejšia“ Shakespearova komédia Skrotenie zlej ženy v réžii Michala Vajdičku. Teším sa, že po desiatich rokoch (v roku 2015 režíroval Othella) budeme opäť spolupracovať. Michal je pre mňa vždy zárukou toho, že to bude práca pre nás všetkých inšpiratívna a objavná. Premiérový titul osídli Bratislavský hrad od 4. do 15. júla.
Priblížite hru divákom?
Divoká Katarína, dobrodružný Petruchio, sladká Bianca a trojica vynaliezavých ctiteľov. Zámeny, prevleky, slovné prestrelky. Taká komediálna klasika. Ale nie každý vie, že v tejto Shakespearovej komédii je jedným zo zdrojov humoru aj téma divadla na divadle a že sám Shakespeare vlastne napísal hru o hereckej kočovnej skupine, ktorá sa rozhodne zahrať celý príbeh Petruccia a Kataríny jednému alkoholikovi.
Foto: LSS
V našej interpretácií tento alkoholik spustí čarovný svet fiktívnej súčasnej zašlej kočovnej hereckej skupiny a téma divadla na divadle sa stáva ďalším zdrojom nečakaných udalostí. K atmosfére prispeje aj scéna Paľa Andraška, už teraz sa teším na farebné maringotky na Bratislavskom hrade, na kostýmy Kataríny Hollej a hudbu Roba Mankoveckého. Katarínu stvárni Sarah Arató, Petruchia český herec Jakub Tvrdík, člen Švandovho divadla v Prahe.
Okrem komédií vždy uvádzate aj tragédie, ktoré to budú tento rok?
Uvedieme Macbetha režiséra Jakuba Kroftu 25. až 27. júla a nášho Hamleta 18. až 23. júla, ktoré sú svojimi témami boja o moc za každú cenu žiaľbohu aj v našej spoločnosti aktuálne. Ani štyristo rokov ľudstvu nepomohlo, aby sa poučilo. Macbeth je pre mňa inscenáciou o manipulatívnej žene, túžiacej po moci, ku ktorej zmanipuluje aj svojho Macbetha. Myslím, že pre nás, ktorí pracujeme v kultúre, je toto viac než súčasné. Hamleta v hlavnej postave s Ľubom Kostelným budeme mať na repertoári tretí rok a je dôležité, že má stále nových divákov.
Myslím si, že je to inscenácia, ktorá podobne ako Othello bude ešte dlho v nás aj v divákoch rezonovať. Budeme mať aj ďalšiu hosťujúcu inscenáciu Sen noci svätojánskej 4. až 6.augusta, ktorú slovenskí diváci ešte nevideli. Je to minuloročná premiéra ostravských kolegov pod režisérskou taktovkou Adély Laštovkovej Stodolovej, ktorá je výrazným režisérskym talentom v oblasti alternatívneho divadla. A na pár repríz koncom júla na hrad zavíta aj obľúbená Komédia omylov.
Predpokladám, že ani tento rok ste nezabudli na detských divákov?
Áno, projekt Shakespeare s deťmi pokračuje. Autorská rozprávka Klamár Jago beží celú divadelnú sezónu spolu s divadelnými worshopmi pre školy. Práve nedávno sme hrali pre deti v Senci a v Zlatých Klasoch vďaka projektu FPU Umenie pre školy bez vstupného. Je úžasné, ako deti vnímajú divadlo a vedia s nami komunikovať. Verím, že aj vďaka nášmu projektu sa stanú divadelnými divákmi navždy a možno od rozprávok prejdú k Macbethovi, Learovi… Shakespeare s deťmi na hrade je bez vstupného a snažíme sa na tieto predstavenia zvážať deti z vylúčených komunít a detských centier aj mimo Bratislavy. A keď už sú na hrade, môžu si pozrieť múzeum, barokovú záhradu či keltské vykopávky.
Čítajte viac Klamár Jago sa nemusí páčiť nikomu, len všetkým divákom. Nová rozprávka sa bude hemžiť postavami zo Shakespeara
Rozprávali ste sa s deťmi, čo sa im na rozprávke páčilo?
Pri školských predstaveniach majú deti vždy dramaturgický úvod o Shakespearovi, vysvetlíme im, že sujet rozprávky je poskladaný z viacerých Shakespearových hier a že sme vybrali najvýraznejšie charaktery – napríklad Jaga ako intrigána, Falstaffa ako lenivca a nasprostastého rytiera. Po rozprávke sa s nimi rozprávame, či to pochopili a či vedia, že Jago je postava z Othella, či vedia ďalšie postavy priradiť k titulom, ktoré sa počas deja spomínajú, ale aj ako vzniká divadelná hra.
A poznajú deti Shakespeara?
Možno je to zvláštne, ale poznajú. Aspoň to tvrdia. Na otázku autora Roba Mankoveckého, či poznajú svetového dramatika Williama Shakespeara, všetky deti kričali áno, aj napriek tomu, že to bol I. stupeň ZŠ.
Pre deti akého veku je vaša rozprávka Klamár Jago určená?
Pôvodne sme si mysleli, že bude pre deti od 10 rokov, ale hrávame pre celý prvý stupeň a zvládli to aj starší škôlkari. Samozrejme, reakcie sú diametrálne odlišné. Prváci, druháci a škôlkari viac počúvajú a zaujíma ich všetko to rozprávkové, starší žiaci sa už viac zapájajú a reagujú spontánne na všetky otázky. Myslíme si, že je vhodná pre deti asi od siedmich do dvanástich rokov. Ale pani učiteľka mi vravela, že už dávno sa tak dobre nezabavila. Niektoré dialógy sú možno viac pre dospelých, iné pre deti, každý si tam niečo nájde.
Foto: LSS
Keď deti vidia Klamára Jaga, nadchne ich tak, že sa potom chcú prísť pozrieť aj na festival na Bratislavskom hrade?
Áno, stáva sa to, najmä preto, že tam vidia scénu večerného predstavenia a aj sa s nimi pred predstavením o festivale formou súťaží a dialógu rozprávame.
Plánujete po úspechu Klamára Jaga aj ďalšiu rozprávku?
Tento rok nie, lebo je pred nami naštudovanie hry Skrotenie zlej ženy, ekonomicky ani časovo by sme to neutiahli. Hlavne si však myslím, že Klamár Jago má ešte potenciál. Ale uvidíme. Do konca sezóny ho hráme pre školy, ale aj pre rodičov s deťmi a najbližšie 28. apríla o 10.00 v bratislavskom Stredisku kultúry Vajnorská 21.
Nie je váš Klamár Jago pre mnohé deti prvým divadlom, ktoré vidia?
Často je. Dnes je ťažké presúvať školskú triedu do Bratislavy, objednať autobus je pre školu veľmi nákladné a hromadnou dopravou, na to by som si s deťmi tiež netrúfla. V Zlatých Klasoch sme hrali Klamára Jaga v ich kultúrnom dome. Vždy oslovíme vytypovanú školu, kde si myslím, že to má pre rozvoj ich detí zmysel a možno z rôznych dôvodov sa k umeniu a kultúre veľmi nedostanú. Potom hľadáme vyhovujúce prostredie – kultúrny dom. Som zástancom toho, že deti majú chodiť do divadla alebo vhodného kultúrneho priestoru, a nie divadlo do škôl. Divadlo v jedálni? Nech deti opustia priestor, kde obedujú či cvičia, pekne sa oblečú, posadia sa do sedačiek a dozvedia sa niečo aj o tom, ako sa v divadle správať.
Ešte sa vráťme ku Skroteniu zlej ženy, je pre vás táto hra niečím výnimočná?
Je to inscenácia, ktorá môže za to, že celý projekt Letných shakespearovských slávností vznikol. V roku 2000 naskúšal Marián Zednikovič Baptistu v hre Skrotenie zlej ženy ako hosť. Hru režíroval Vladimír Strnisko na pražských Letných shakespearovských slávnostiach. Strávila som v Prahe veľa času počas skúšobného obdobia a počas predstavení, zažila som atmosféru pražského festivalu. Tam vznikol nápad priniesť v lete Shakespeara aj do Bratislavy. V tom čase nebolo zvykom hrať v lete, boli divadelné prázdniny.
Prvý ročník našich LSS sa odohral v roku 2001. Otvárali sme pražským predstavením Skrotenie zlej ženy. Okrem Mariána tu hrali Ondřej Pavelka v alternácii s Michalom Dlouhým Petruchia, Anička Javorková stvárnila Katarínu a jej sestru Biancu hrala Didi Mórová. Začínali sme na nádvorí VŠMU na Laurinskej ulici a každý, komu sme projekt spomenuli, sa na nás pozeral ako na bláznov: „V lete ľudia nechodia do divadla. A ešte na Shakespeara? To vám nikto nepríde." Čiastočne mali aj pravdu. Bojovali sme s návštevnosťou a aj počasie si nás vychutnalo.
Ale vy ste sa nenechali odradiť?
Som nepoučiteľný optimista a nerada sa vzdávam. Prvý ročník sme hrali osem predstavení a predať ich bola neuveriteľná drina. Hrali sme len dve komédie – Skrotenie zlej ženy a Márnu lásky snahu. Kapacita nádvoria VŠMU bola do dvesto divákov. Plus sme museli ubytovať dva herecké súbory, ekonomicky sme dopadli ako sme dopadli… Povedali sme si však, že to nevzdáme. Vedeli sme, čo nás čaká a aj tak sme sa rozhodli ísť hrať na Bratislavský hrad. Marián sa staral o dramaturgiu, ja o produkciu, predaj vstupeniek a zháňanie peňazí. Postupne sme sa rok čo rok posúvali a hrali viac predstavení. Päť rokov sme rozbiehali festival a získavali si divákov, aby vedeli, že na hrade sa hrá Shakespeare a že to je zážitok, ktorý si v lete nesmú nechať ujsť.
Hrali ste prevažne komédie?
Až v roku 2003 sme si trúfli priniesť hru Kráľ Lear s Janom Třískom, tam nastal prielom.
Báli ste sa, že ľudia nebudú chodiť na tragédie?
Marián skôr inklinoval k tomu, aby sme najmä pri vlastných naštudovaniach začali s komédiami. Mojou ambíciou bolo, aby ľudia nechodili len na vybrané inscenácie, ale na festival Letné shakespearovské slávnosti ako taký a ideálne, aby si pozreli každý rok niečo iné a porovnávali. Tak som tú značku od začiatku chcela budovať, ako festival hier Williama Shakespeara. Všetky produkcie slávností spolu komunikujeme, aby sme nenaskúšali v Bratislave, Prahe aj Ostrave v ten istý rok rovnaký žáner a v rozmedzí troch rokov rovnaký titul. Ide nám o to, aby sa naša dramaturgia dobre vzájomne dopĺňala.
Prvých päť rokov festivalu sme čerpali len inscenácie z Prahy. Po piatich rokoch ľudia začali vnímať LSS ako zaujímavý open air divadelný festival a prelomili sme problémy s návštevnosťou. V roku 2005 sme naskúšali prvú vlastnú inscenáciu, Kupec benátsky, s Mariánom a Bolkom Polívkom, v réžii Romana Poláka, a tak postupne rok za rokom. Takže áno, všetko sa začalo Skrotením zlej ženy.
Foto: LSS
Preto je to pre vás špeciálny titul?
Samotný titul je pre mňa jemným návratom na začiatok, príjemnou spomienkou na pekné obdobie v Prahe, debaty o divadle pri červenom víne s riaditeľom pražského festivalu Michalom Rychlým a s Mariánom. Keby sa vtedy v Prahe nehrala táto inscenácia v dvojjazyčnom obsadení, neviem, či by nám to napadlo. Všetko začalo česko-slovenskou spoluprácou a aj pri našich produkciách sa snažím túto spoluprácu slovenských a českých hercov a tvorivého tímu zachovať. Tento rok privítame z Prahy Jakuba Tvrdíka, herca, ktorý už s Michalom Vajdičkom spolupracoval na inscenácii Na koho to slovo padne v Hradci Králové. Dnes pôsobí vo Švandovom divadle, veľmi príjemný a pokojný človek s tlačidlovým telefónom.
Ako ste poňali vaše Skrotenie zlej ženy?
Keďže skúšky sú ešte len pred nami, na toto sa odpovedá ťažko. S Miškom si tak hovoríme, čo ako asi vidíme a čo očakáva alebo čo si myslí divák, že na javisku uvidí. Môžeme nájsť rôzne interpretácie textu. Je záverečný monológ Kataríny naozaj myslený od autora tak, že Petruchio je pánom tvorstva a Katarína mu ako oddaná žienka bude variť a milovať ho? Mala som aj veselú debatu s priateľmi, ktorí vraveli: táto hra sa už čoskoro nebude môcť uvádzať, lebo ju feministky zakážu. Ale pritom všetko môžeme interpretovať aj pochopiť rôzne. Čo keď to tá Katarína povedala len tak a potom si urobí po svojom? Čo keď vlastne ten Petruchio ani nevie ako a robí to, čo ona chce… Na nič v živote sa netreba dívať čierno-bielo.
Na koho sa okrem spomínanej hlavnej dvojice Sarah Arató a Jakub Tvrdík ešte môžeme v tejto hre tešiť?
V našej inscenácii uvidíte tri ženy – Sarah Arató, Dominiku Žiaranovú a Eszter Katonu, mužské úlohy majú Jakub Tvrdík, Juraj Hrčka, Števo Martinovič, Michal Ďuriš, Jakub Rybárik, Vladimír Zboroň, Adam Jančina, Martin Varinský, Kristián Baran plus štvorica študentov Miška Vajdičku. Bude to tímová práca.
Vstupenky na všetky predstavenia sú v predaju na www.shakespeare.sk
