Nepravdepodobná pätica
Daniel (Martin Šalacha) pripravuje autorskú verziu pašiových hier, ktorú chce odohrať v miestnom kostole. Za týmto účelom zháňa ďalších hercov: do jeho tímu sa tak dostane veselý Martin (Gregor Hološka), ktorý dabuje pornografické filmy, Constance (Zuzana Porubjaková), ktorá má pomer s kňazom Leclercom (Alexander Bárta), trochu odmeraný René (Jakub Rybárik) túžiaci po úlohe Hamleta, a Mireille (Anežka Petrová), ktorá doposiaľ účinkovala najmä v reklamách. Táto rôznorodá skupinka ľudí spoločne naskúša nezvyčajnú verziu príbehu o Ježišovom ukrižovaní, ktorá sa stretne s obdivom i kritikou.
Z tohto opisu by sa mohlo zdať, že pôjde o pútavý príbeh, no spôsob, akým je vyrozprávaný, mu uberá na príťažlivosti. Celá inscenácia má nevyvážené tempo, a hoci sa v istých chvíľach pokúša ísť do hĺbky, často akoby len kĺzala po povrchu. Trochu nepravdepodobne pôsobí napríklad to, ako rýchlo sa pätica hercov dokázala tak dobre zohrať. Práve ich vzájomným vzťahom sa tvorcovia mohli povenovať trochu viac.
Scéna plná tajomstiev
V celej inscenácii sa prelína kozmopolitný svet umelcov s tým kresťanským, čomu je prispôsobená aj precízne spracovaná scéna. Priestor kostola a náboženská ikonografia, ktorú predstavujú rôzne sochy, obrazy a sviece, je v kontraste s priestormi luxusnej reštaurácie a moderne zariadeného bytu.
Na poschodí je umiestnený obraz Ježiša Krista, na ktorom celý čas svieti červená bodka. Ako prvé mi napadlo, že ide o svetielko zo zameriavača snipera, neskôr som však usúdila, že vzhľadom na umiestnenie bodky pôjde zrejme o Ježišovo večne bijúce srdce.
V každom prípade je to zaujímavý podnet na zamyslenie. Ešte treba dodať, že práve v tomto obraze sa najväčšmi spája kontrast náboženského a svetáckeho prostredia – za ním sa totiž skrýva bar s alkoholom.
Scéna, ktorej autorom je Juraj Kuchárek, po celý čas odkrýva svoje tajomstvá, ktoré sú jednou z hlavných predností inscenácie. Ešte aj v záverečných momentoch má čím prekvapiť.
Foto: Robert Tappert
Ako dýcha?
Najvýraznejším prvkom hry je samotné ukrižovanie Ježiša, ktorého stvárňuje Daniel, teda Martin Šalacha. Nenachádza sa na kríži, namiesto toho je uväznený v konštrukcii medzi dvoma plastovými igelitmi. Zdá sa, akoby bol herec vo vzduchovom vákuu.
Divák preto očami pozorne pátra po nejakom utajenom zdroji vzduchu, a hoci vidí aj akési trubice, nie je jasné, ako pobyt v konštrukcii skutočne funguje. Ide o ďalší premyslený ťah, ktorý núti k zamysleniu. Nech už je to akokoľvek, pre herca to bola nepochybne náročná výzva.
Aj bez tejto „skúšky odvahy“ predviedol Šalacha výborný výkon. Jeho Daniel akoby po celý čas skrýval akési tajomstvo, a divák môže len hádať, aký kríž si so sebou v skutočnosti nesie. Vidíme, ako sa pod vplyvom skúmania podstaty pašií mení a dochádza k poznaniu, ktoré chce zdieľať s ľuďmi okolo seba.
Podstatnou súčasťou inscenácie je hudba. Na generálke a premiére, ktorá sa konala v sobotu 3. februára, bol súčasťou zboru Daniel Fischer, ktorý je spolu s Adamom Ilyasom Kurucom aj autorom hudby. V úlohe tak vystriedal Jána Galloviča, ktorý bol v tom čase chorý.
Chytľavá gospelová hudba v spojení s prácou s publikom významne oživila inak trocha úmorný dej inscenácie, ktorá trvá takmer dve a pol hodiny s jednou prestávkou. Okrem energického Fishera predviedli skvelé výkony aj ostatní členovia zboru: Sára Polyáková, Lenka Libjaková, Zuzana Znášiková, Nora Ibsenová, Ján Morávek a Jakub Jablonský.
Čítajte viac Recenzia: Som, aký som, a je to v pohode! Nová inscenácia v SND sa nebojí LGBTI tém
Namiesto pochopenia zmätok
Hra Ježiš z Montrealu sa zaoberá rôznymi témami, poukazuje napríklad na pokrytectvo a snobizmus istej časti umeleckého sveta. Konkrétne ide o ľudí, ktorí udávajú, čo je práve „in“, no v skutočnosti im vôbec nezáleží na posolstve a hĺbke konkrétneho diela. Zaujíma ich iba vlastná prestíž, falošné pochvaly, prázdne reči a nočné flámovanie.
Hoci je hlavné posolstvo inscenácie pomerne jednoduché, ku koncu sa už divák akosi stráca v spleti rôznych myšlienok. Hra, ktorá sa zaoberá náboženskou témou, nepochybne čelí možnosti, že bude považovaná za kontroverznú.
Osobne (ako bývalej kresťanke) sa mi Ježiš z Montrealu nezdá byť kontroverzný, no každý divák to môže vnímať inak. Primárne síce ide o drámu, ktorej nechýbajú vypäté situácie, nachádza sa v nej však aj niekoľko vtipných momentov, ktoré rozosmejú celé hľadisko.
Napriek dobrému obsadeniu, vynikajúcej scéne a hudbe nie je Ježiš z Montrealu inscenáciou, ktorú by si človek pozrel druhý raz. Vo veľkej miere za to môže scenár, niektorým hercom zasa nesadla úloha (napríklad Anežke Petrovej).
Myšlienky, nech sú akokoľvek vznešené, sú v hre odkomunikované nie tým najšťastnejším spôsobom. Ten v divákovi zanechá skôr zmätok ako pochopenie. Niektoré filmové diela je možno lepšie neinscenovať.
